Počúvajte Pravdu

Slovensko je 20 rokov v Európskej únii a aj vďaka nesporným výhodám, ktoré nám členstvo v nej  prináša, dnes stále väčšina ľudí považuje úniu za spolok, ktorý nevyhnutne potrebujeme pre náš rozvoj a prosperitu, prečo chceme byť naďalej jeho súčasťou. Vo svetle blížiacich sa volieb do európskeho parlamentu a najmä kampani a výrokoch vládnych politikov sa však stále viac diskutuje o tom, akú politiku chceme v únii robiť, do akej miery sa prispôsobovať ostatným krajinám, v akej miere má byť naša politika suverénnejšia a čo to vlastne znamená. Faktom je, že únia je po rokoch fungovania zrejme opäť zrelá na reformy, čo akceleruje aj stále neistejšia geopolitická situácia a bezpečnostná hrozba, keďže rovno na hranici únie, rozpútalo Rusko krvavú vojnu. Kam smeruje únia a aké miesto by sme v nej chceli mať? Aké miesto v nej budeme mať, ak sa bude súčasná zahraničná politika naďalej uberať súčasným smerom? Počúvajte podcast denníka Pravda, so zahranično-politickým redaktorom Andrejom Matišákom, ktorý vďaka svojej 20 ročnej novinárskej práci súvisiacej s EÚ aktuálne získal aj prezidentské vyznamenanie. #pocuvajtepravdu

Fico sa chce Danka v skutočnosti zbaviť v eurovoľbách. Nie dávať mu väčší hlas postom šéfa parlamentu, tvrdí v podcaste Pravdy politológ Tomáš Koziak. Kampaň pred eurovoľbami sa pomaly rozbehla a prieskumy zatiaľ predpovedajú pomerne jasnú dominanciu Progresívneho Slovenska pred Smerom, hoci je to v rebríčkoch popularity na domácej politickej scéne naopak. Podľa politológa Tomáša Koziaka je to najmä pre to aká bola európska politika pre jednotlivé strany skutočne dôležitá a ktoré ju vnímali skôr v pozitívnom a ktoré skôr v negatívnom svetle.  V rozhovore v podcaste denníka Pravda je tiež reč o: Budeme mať opäť najnižšiu volebnú účasť v EÚ? Prečo politológ Tomáš Koziak upozorňuje v prípade nadchádzajúcich volieb na podvod? O čom svedčí, že sa o post poslanca európskeho parlamentu uchádzajú aj lídri strán, členovia vlády a aj politici, ktorí EÚ roky klamlivo osočujú? Ako môže výsledok eurovolieb prepísať politickú mapu v koalícii? #pocuvajtepravdu

Ak nepostavíme novú jadrovú elektráreň, o dvadsať rokov nebudeme mať dostatok elektriny, hovorí generálny riaditeľ Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska Roman Sporina. Podľa neho nárast spotreby nepokryje ani to, ak zatlačíme na rozvoj doteraz na Slovensku nevyužitého potenciálu obnoviteľných zdrojov energie, teda elektriny z vody, vetra a slnka. Podľa Romana Sporinu nie je pravdivý dojem, že projekt výstavby novej jadrovej elektrárne spí a oživil ho až svojimi nedávnymi vyhláseniami premiér Robert Fico. Otázka teda podľa šéfa Jadrovej energetickej spoločnosti nestojí tak, či nový atómový reaktor stavať, ale skôr akú technológiu a ktorého dodávateľa vybrať a ako nastaviť financovanie výstavby, aby bola zaujímavá pre potenciálnych investorov. Rozhodnutie o type a spôsobe financovania má padnúť o tri roky. #pocuvajtepravdu

Peniaze na muníciu nepodporujú vojnu, ale prežitie Ukrajiny, hovorí v podcaste Pravdy generál vo výslužbe Pavel Macko. Nie je pravda, že Rusko na Ukrajine vyhráva, aj keď momentálne využíva nedostatok munície na strane Ukrajiny a prebralo iniciatívu. Ukrajinci nepotrebujú nad Ruskom vyhrať, iba odraziť ich agresiu a znechutiť ju Rusom natoľko, že s ňou prestanú.  Má niekoľko miliónová občianska pomoc aj nejaký reálny vojenský význam, ak na Ukrajinu tečú celkovo miliardy? Aká je aktuálna situácia na fronte? Prečo napriek očividnej iniciatíve Ruska generál Macko tvrdí, že Ukrajina neprehráva? Mohlo by Rusko zničiť Ukrajinu aj hneď, ak by skutočne chcelo? Kadiaľ môže smerovať hlavný očakávaný útok Ruska a ako by mala Ukrajina postupovať, aby mu predišla, alebo sa mu ubránila?   Ako konkrétne pomôže miliardový balík Ukrajine a prídu jej zbrane a munícia včas? Pôjdu dodávky týchto zbraní aj cez Slovensko? Má Ukrajina právo útočiť na ciele aj na ruskom území? Nezvýšia nové dodávky zbraní a útoky na ruskom území riziko, že vojna prerastie do jadrového konfliktu? Prečo je dôležité, že USA vyčlenili miliardy aj na pomoc Izraelu a Taiwanu? Prečo Donald Trump otočil a prečo môže ako prípadný budúci prezident USA voči Putinovi, navzdory očakávaniam, postupovať ešte tvrdšie ako Bidenova administratíva? #pocuvajtepravdu

Nemáme prehľad o financiách, nemodernizujeme a najakútnejším problémom je chýbajúci lekársky a ošetrovateľský personál. Ak si ministerstvo nezačne plniť svoje povinnosti, tak o niekoľko mesiacov budeme ešte vo vážnejšej situácii ako dnes, varuje riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrássy. Aký je stav nášho zdravotníctva a ako si plní svoju úlohu štát? „Štát si neplní svoje povinnosti, neplní si povinnosti voči svojim poistencom a voči zariadeniam, ktoré štátnym poistencom poskytujú zdravotné služby. Štát vôbec nemá v rukách rezidentský program, ktorý mal pomôcť pacientom, aby mali k dispozícii napríklad pediatrov alebo všeobecných lekárov. Nepracujeme s dátami, nemáme správne dáta a preto aj nevieme povedať, že či tých osem alebo deväť a pol miliárd eur pre slovenské zdravotníctvo je dnes veľa alebo málo,“ hodnotí na základe vykonanej kontroly riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrássy.  Rezort zdravotníctva doteraz nerozbehol systém DRG, ktorý by priniesol poriadok a prehľad v ekonomike zdravotníckych výkonov, vzdal sa úspornejšieho centrálneho obstarávania zdravotníckych zariadení a materiálu, rezignoval na riadne a systémové riadenie investičných zámerov. Napríklad na riadenie a kontrolu výstavby koncovej univerzitnej nemocnice Rázsochy a nemocnice v Martine bol na ministerstve vyčlenený iba jeden človek. Zlyhávanie štátu v riadení zdravotníctva tak potom nahráva súkromníkom, ktorým ide samozrejme v prvom rade o zisk. Je to zhoda okolností, alebo zámer? „To už nechávame na posúdenie tých, ktorí chcú z toho robiť závery. Dnes ale musíme na základe našich výstupov z kontrolných akcií konštatovať, že ak si nezačne rezort zdravotníctva plniť svoje povinnosti z hľadiska finančného riadenia, z hľadiska strategického riadenia, ak nevstúpi aj do regulácie a kontroly nielen verejných, ale aj iných poskytovateľov, tak o niekoľko mesiacov alebo rokov budeme ešte vo vážnejšej situácii ako sme dnes,“ varuje riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu. Viac si vypočujte v rozhovore s Ľubomírom Andrássym v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Voľby ukázali, že vláda má veľkú časť spoločnosti na povel. A strach je najväčšou mobilizačnou silou, konštatujú Marián Repa a Andrej Matišák v záverečnom vydaní komentovaného prehľadu politicko-spoločenských udalostí týždňa. Nastane na Slovensku po zvolení Petra Pellegriniho povestný pokoj, po ktorom všetci volajú? Z reakcií budúceho prezidenta, aj neúspešného kandidáta Ivana Korčoka, ale najmä premiéra Roberta Fica, to na tento scenár nevyzerá. Krajine aj vláde sa navyše začínajú ozývať skutočné problémy a výzvy, pred ktorými stoja. Tie bude polarizovaná spoločnosť riešiť ťažšie, najmä ak ju nerozdeľuje iný názor na spôsoby riešenia problémov, ale základná predstava o prioritných hodnotách, o fungovaní demokracie a vhodnej podobe režimu na Slovensku. Do toho nás o dva mesiace čakajú ďalšie voľby, ktoré môžu zmeniť nielen silu a podobu nášho hlasu v Európe, ale spôsobiť problémy fungovaniu samotnej únii. #pocuvajtepravdu

Neznámou bolo, ako sa zachovajú voliči Štefana Harabina a či sa Petrovi Pellegrinimu podarí mobilizovať väčšinu svojich sympatizantov. Výsledok ukázal, že taktika strašenia vojnou a podpora koalície napokon zabrali, hodnotí výsledky prezidentských volieb riaditeľ prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský. Pýtal sa Zolo Rácz. #pocuvajtepravdu

Bývalá riaditeľka Medzinárodného domu umenia pre deti, známeho ako BIBIANA, Zuzana Liptáková nemá voči nástupkyni Petre Flach krvavé oči, navzdory okolnostiam jej odvolania a oprávneným pochybnostiam o kompetencii novej riaditeľky viesť túto inštitúciu. Upozorňuje však, že nové vedenie stojí pred viacerými výzvami. „Odchádzam bez pocitu prehry. To je pre mňa dôležité...BIBIANA ako priestor existovať bude, ale ide o to s akým obsahom a ako kvalitnými službami sa tam deti stretnú,“ hovorí v podcaste Pravdy. #pocuvajtepravdu

Korčok ako prezident vojny, Pellegrini ako Ficov sluha? Kandidáti zahodili rukavice. Marián Repa a Andrej Matišák v podcaste Počúvajte Pravdu okrem prezidentských volieb hovoria aj o súvislostiach medzi medveďmi a terorizme.     Výsledky prvého kola prezidentských volieb na jednej strane dodali Ivanovi Korčokovi nádej na víťazstvo, na druhej Petrovi Pellegrinimu spochybnenie dovtedajšej pozície jednoznačného favorita súboja. Uplynulé dni sme tak boli svedkami snahy o získanie voličov ostatných neúspešných kandidátov, či o tých, ktorí v predošlom kole nevolili. Každý z finalistov sa samozrejme snaží útočiť na slabé miesta súpera. Kto z kandidátov je vo výhodnejšej pozícii a bude mu to na konci dňa platné? Ako ovplyvní kampaň prestávka počas sviatočného obdobia a naozaj bude cez Veľkú noc od kampane pokoj? Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Potrebuje Slovensko novú jadrovú elektráreň? Premiér Robert Fico je presvedčený, že áno a hovorí o tom, že vláda čoskoro rozhodne o plánoch na výstavbu nového reaktora v Jaslovských Bohuniciach, hoci sa len vlani spustil tretí blok jadrového reaktora v Mochovciach a na spustenie čaká štvrtý blok. K výstavbe ďalšej jadrovej elektrárne podľa premiéra Slovensko nútia okolnosti ako plánovaný nárast elektromobility a elektrifikácia priemyslu.  Ján Karaba z Asociácie fotovoltického priemyslu má však opačný názor. Aké sú argumenty odporcu výstavby novej jadrovej elektrárne a ako by, predsa len v istej miere, predpokladaný nárast spotreby elektrickej energie na Slovensku riešil? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s Jánom Karabom. #pocuvajtepravdu

Korčok verzus Pellegrini: Prvé kolo prezidentských volieb v niečom prekvapilo a zamiešalo kartami pred finále, tvrdí v analýze výsledkov v rozhovore pre Pravdu šéf prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský. Prvé kolo prezidentských volieb zatriaslo pozíciou Petra Pellegriniho, ako dosiaľ papierového favorita súboja o post hlavy štátu. Ivanovi Korčokovi zasa dáva nádej, že boj o prezidentský palác nie je, navzdory prieskumom, vopred rozhodnutý. V čom tkvie najväčšie prekvapenie prvého kola a teda rozdiel piatich percentuálnych bodov medzi jeho víťazom Ivanom Korčokom a druhým Petrom Pellegrinim? Kde a prečo boli úspešní postupujúci kandidáti? Akú taktiku by mali kandidáti pred druhým zvoliť a akým spôsobom a koho mobilizovať, aby to malo efekt a nebolo to v konečnom dôsledku kontraproduktívne? Voliči ktorých neúspešných protikandidátov ešte môžu zamiešať celkovým poradím?  A ako môže šancu kandidátov ovplyvniť účasť voličov v druhom kole? Vypočujte si v podcastovom rozhovore s Jakubom Hankovským z IPSOSU. #pocuvajtepravdu

Medveďa, ktorý v Liptovskom Mikuláši zranil piatich ľudí, stále nevypátrali a zoológ Michal Kalaš na základe predpokladu, že sa medveď do mesta dostal iba nešťastnou náhodou tvrdí, že naďalej hľadať tohto konkrétneho jedinca ani nemusí mať zmysel. Vedenie ministerstva životného prostredia však na základe incidentov z posledného víkendu spustilo prípravy na veľké znižovanie stavu medveďa hnedého na našom území. Argumentom je, že sú podľa politikov premnožené a že menia svoje správanie, teda chovajú sa aj voči ľuďom ako predátori. Ako teda zoológ a bývalý riaditeľ správy Národného parku Malá Fatra hodnotí posledné medializované strety medveďa s človekom a aký predpovedá vývoj? Je skutočne dôvod na obavy? Ako sa pri strete s medveďom zachovať, aké mýty sú ohľadom tohto medzi ľuďmi rozšírené? Spejeme na Slovensku k tomu, že v záujme bezpečnosti človeka medvede u nás neprežijú? Vypočujte si podcast Pravdy so zoológom Michalom Kalašom. #pocuvajtepravdu

Bývalý prezident Ivan Gašparovič v podcaste Pravdy hodnotí vrchol kampane, hovorí o kľúčových vlastnostiach prezidenta a o jeho kompetenciách. #pocuvajtepravdu

Po policajtoch, prokurátoroch či mimovládkach sa vládna moc začala zaujímať aj o RTVS a opäť to vyvolalo vlnu odporu a kritiky. Bezprecedentné protesty však nejdú len zo strany vedenia verejnoprávnej inštitúcie a jej zamestnancov, kolegov novinárov, laickej verejnosti a opozície, ale navrhované zmeny v RTVS postupne spochybňujú aj koaliční partneri ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a šéfa SNS Andreja Danka. Ústupia preto od svojho zámeru? Medzičasom sa verejnosť dozvedela, že Dankova autonehoda a jeho útek z miesta nehody neboli trestným činom a zrejme už tak ani nebude dôvod niečo priveľmi rozmazávať, či nebodaj dodržať sľub o zverejnení videozáznamu z  priebehu nehody. Na medzinárodnej scéne sa po zhruba dvoch týždňoch od Macronovho stretnutia v Paríži jasne ukázalo, že premiér Robert Fico sa stal v únii outsiderom, ktorý stratil posledné zvyšky dôvery. Aspoň sa mu však podarilo obhájiť záujmy spojenca Nočných vlkov na Slovensku a fanúšika Vladimíra Putina Jozefa Hambálka. Prečo na tom tak veľmi premiérovi záležalo? V komentovanom prehľade politicko-spoločenských udalostí týždňa sa tiež budeme venovať téme, ktorú každý z nás pocíti azda najviac a to na vlastných peňaženkách – zvyšujúcemu sa a stále drahšiemu dlhu Slovenska. Podcastom vás bude sprevádzať Zolo Rácz. #pocuvajtepravdu

Drahé a nedostupné hypotéky v posledných mesiacoch spôsobili aj rast cien a nedostupnosť prenájmov. Konštatuje Ján Palenčár z asociácie realitných agentúr. "Táto situácia pretrváva dodnes, aj keď musím povedať, že situácia v oblasti kúpy nehnuteľností sa oproti roku 2023 zlepšila. To znamená, že môže prísť k určitej stabilizácii v sektore nájomného bývania" hovorí šéf asociácie. "Ten kto si chce prenajať nehnuteľnosť aj musí rýchlo konať, lebo ponuky z realitných portálov veľmi rýchlo miznú. Do dňa, do dvoch sú zaujímavé ponuky prenajaté," dodáva analytik zo spoločnosti Wilusa Viktor Obtulovič, ktorý má však zároveň pre tých, ktorí by na kúpu nehnuteľnosti aj mali peniaze, ale vyčkávajú, jednoznačnú radu. "Klient, ktorý je rozhodnutý, že chce kúpiť nehnuteľnosť má teraz tie najideálnejšie podmienky čo sa týka kúpnej ceny, takže určite sa mu to teraz oplatí," tvrdí analytik.  Aký teda očakáva vývoj na trhu Ján Palenčár?  "Situácia bude o rok, rok a pol určite náročnejšia práve z dôvodu zvýšenia záujmu o kúpu nehnuteľnosti a väčšieho tlaku na zvyšovanie cien," predpovedá Palenčár.  Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Po nedávnom varovaní, že sa v našich končinách už pravdepodobne udomácnil nebezpečný komár ázijský prichádzajú odborníci so Štátnej ochrany prírody s ďalším upozornením. Tentokrát ide o výstrahu pred inváznym druhom sršňa – sršňom ázijským, ktorý je už rozšírený po celej juhozápadnej Európe, pričom najväčšie problémy spôsobuje vo Francúzsku.  „Na človeka, ktorý sa vyskytne v ich blízkosti reagujú pomerne agresívne a útočia vo väčších skupinách. V regiónoch Francúzska, kde je podiel tohto druhu sršňa vysoký, je už minimálny chov včiel, pretože sa to ani neoplatí,“ hovorí ochranárka Marta Mútňanová s tým, že vlani sa jeho výskyt potvrdil aj v Česku a Maďarsku, iba šesť kilometrov od hraníc so Slovenskom.  Zdôraznila, že nejde iba o individuálne ohrozenie alergických ľudí alebo populácie včiel, pre ktoré sú najväčším predátorom, pred ktorým sa nevedia brániť. Sršeň ázijský je hrozbou pre celú biodiverzitu a poľnohospodárstvo. Aj laickú verejnosť preto ochranárka Mútňanová upozorňuje, že ak si, nielen pri pobyte v prírode, ale aj v mestách, všimnete netradičného sršňa, okamžite to nahláste cez systém rýchleho varovania, ku ktorému sa dostanete aj cez stránku Štátnej ochrany prírody.  https://invaznedruhy.sopsr.sk/system-rychleho-varovania/     Ako sa k nám Sršeň ázijský vôbec dostal a ako voči nemu bojovať? Vypočujte si podcast Pravdy s Martou Mútňanovou zo Štátnej ochrany prírody SR. #pocuvajtepravdu

V americkom Los Angeles sa v noci z nedele na pondelok udeľovali Oscary, čo je filmovou udalosťou roka. A hoci sa očakával súboj dvoch filmov, ktoré boli vlani azda najviac na očiach a premiéru mali v jeden deň – Barbie a Oppenheimer, večer nakoniec jednoznačne patril práve tomu druhému. Teda životopisnému príbehu o vynálezcovi prvej atómovej bomby.   Členovia filmovej akadémie pri hodnotení snímkov samozrejme zohľadňujú v prvom rade ich kvalitu, no z hľadiska posolstiev, ktoré oceneniami vysielajú do sveta im to viackrát veľmi nevyšlo. A ako sa dotkli udeľovania Oscarov dva najvážnejšie vojenské konflikty súčasnosti?  Vypočujte si podcast denníka Pravda s redaktorkou kultúry Sofiou Prétorovou. #pocuvajtepravdu

V posledných mesiacoch na našich školách zaznamenali viacero incidentov, ktoré sa mohli skončiť podobne ako vlaňajší útok v Prahe, kde jeden zo študentov zabil 14 ľudí, alebo tragédiou podobnou tou v Parchovanoch, kde šikanovaný chlapec spáchal priamo v škole samovraždu. Uvedomuje si to aj psychológ a expert na bezpečnosť Michael Mikuláš, ktorý je od vlaňajšieho leta referentom mesta Banská Bystrica pre  tzv. školskú krízovú intervenciu.  Využíva preto svoje skúsenosti z praxe psychológa v armáde, v polícii, vrcholovom športe, a aj pri pomoci odídencom z Ukrajiny, aby trend zhoršovania sa bezpečnosti našich detí na školách zmenil. Zákaz mobilov, školské uniformy, posilnenie dostupnosti psychológov spoluprácou s vysokými školami, koordinácia školy, psychologických centier a špecializovaných policajných zložiek, školenia pre učiteľov, žiakov aj rodičov, bezpečnostné technické opatrenia na školách, či dvakrát ročne nácvik správania sa a evakuácie žiakov a učiteľov v kritických situáciách, napríklad pri teroristickom útoku z vonku aj z vnútra školy. To sú v skratke opatrenia, na ktorých mesto Banská Bystrica v súčasnosti pracuje a ktoré sú podľa Mikuláša potrebné zaviesť aj na školy v ostatných slovenských mestách a obciach. A hoci bol postoj u väčšiny škôl spočiatku zdržanlivý, postupne si uvedomujú, že zatváraním očí pred problémami, ktoré na školách sú, sa iba zväčšujú a doplatia na to deti, ktoré ich navštevujú. Koľko peňazí potrebuje jedna škola, aby malá základnú ochranu pred teroristickým útokom? Ako pomáhať a počúvať deti, ak na to učitelia nemajú podmienky a školských psychológov je všade akútny nedostatok? Ako menia správanie a dynamiku v kolektíve v úvodzovkách problémové deti, či traumatizované deti z Ukrajiny a nie sú väčším problémom skôr dospelí? Vypočujte si podcast denníka Pravda s referentom školskej krízovej intervencie v Banskej Bystrici Michaelom Mikulášom. #pocuvajtepravdu

Obezita a nadváha ohrozujú pečeň rovnako ako alkohol a spôsobujú aj na Slovensku tisícky úmrtí ročne. Konštatuje hepatológ Marek Rác. Lekári, vedci aj lekárnici chcú preto v rámci Svetového dňa obezity, ktorý pripadá na 4. marca, upriamiť pozornosť na projekt Slovensko proti obezite. Okrem iných sprievodných podujatí pripomínajú, že skríningové vyšetrenia súvisiace s obezitou či pre-obezitou môžete absolvovať aj v lekárňach, ktoré sú často pre ľudí dostupnejšie ako obvodný lekár, alebo špecialista.  Jedna vec je získať údaje ako sme na tom, druhá je vedieť čo znamenajú a nájsť motiváciu a návod s tým niečo urobiť. Obézni ľudia a ľudia s nadváhou čelia stigme nielen u svojho bežného okolia, ale niekedy aj zo strany samotných lekárov. Aj preto vzniklo občianske združenie Plno, ktoré chce ľuďom trpiacim týmto ochorením prinášať pozitívne správy. Koľko stačí schudnúť zo svojej hmotnosti, aby ste predišli rakovine pečene a iným možným dôsledkom nadváhy? Je nevyhnutné držať diéty, alebo stačia malé jednoduché kroky, ktoré zvládne pri správnom informovaní a plánovaní každý?  Vypočujte si podcast s doktorom Marekom Rácom, lekárničkou Miroslavou Snopkovou a novinárkou Denisou Priadkovou. #pocuvajtepravdu

Zdá sa, že niekoľkomesačná sága o novele Trestného zákona sa tak skoro neskončí. Po kroku Ústavného súdu, ktorý zatiaľ zabránil, aby boli mnohé trestné činy, z ktorých sú podozriví aj predstavitelia vládnej koalície, premlčané, prekvapivo nastala všeobecná spokojnosť. Jeden tábor hovorí o tom, že bol splnení ich hlavný politický cieľ a to zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, druhý zasa rozhodnutie víta s tým, že demokracia a právny štát ešte funguje. Posudzovanie zákona Ústavným súdom sa však iba začína a nikto dnes nevie povedať kedy sa skončí a s akým výsledkom. Rovnako ako to, že ako sa k celej veci postaví koalícia, ktorá má v rukách moc. Pôjde do ústavnej krízy, akú sme tu ešte nemali? Naša domáca politika však tento týždeň zasiahla aj do medzinárodného diania, keďže výroky premiéra Roberta Fica, ktoré boli zrejme určené hlavne svojim voličom doma, ovplyvnili tón stretnutia európskych lídrov vo Francúzsku, aj predsedov vlád krajín V4 v Prahe. Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Komár tigrovaný, jeden z najinvazívnejších druhov sveta, je zrejme už usídlený na Slovensku. S touto hypotézou pracujú vedci zo Slovenskej akadémie vied, na základe výskytov tohto tropického komára, ktoré sa potvrdili vlani v Bratislavskom Ružinove. A hoci starosta Ružinova na medializovanú správu reagoval odmietavo, s tým, že nie je potvrdené, že komáre v meste prežili aj zimu, vedkyňa Viktória Čabanová predpokladá, že sa s nimi stretneme už v apríli.  Hrozbu usídlenia sa komára ázijského v našich končinách neradno podceňovať. Tropické choroby, ktoré sa u nás vyskytujú len ojedinele, keď s nimi pricestuje niekto zo zahraničia, sa prostredníctvom ázijského tigrovaného komára môžu začať šíriť a pretrvať. Ako spoznáme komára tigrovaného a keď máme podozrenie, že sme sa s ním stretli, ako postupovať, aby sme jeho nález overili a zabránili jeho množeniu?  Vypočujte si podcast s Viktóriou Čabanovou z Biomedicínskeho centra SAV. #pocuvajtepravdu

"Fico bezohľadne hoduje na krvi Ukrajincov a takýmto spôsobom sa snaží získať politické body." - Vladimír Bednár  Hlavný cieľ Macronovho stretnutia neboli vojaci na Ukrajine, ale deklarácia, že Francúzsko pomáha, tvrdí analytik Vladimír Bednár. Záujem verejnosti a médií však vzbudili najmä slová slovenského premiéra Roberta Fica o nasadení vojakov európskych krajín na Ukrajine. Z odpovedí lídrov, ktorí takúto možnosť odmietajú vyplýva, že o nejakej forme účasti západných vojakov na Ukrajine skutočne bola reč.  Ako teda podľa analytika vnímať slová francúzskeho prezidenta  Emmanuela Macrona , že na vyslaní spojeneckých vojakov na Ukrajinu v budúcnosti nie je zhoda, vylúčiť sa však nedá nič? „Macronovo vyjadrenie, že o všetkom by sme mali uvažovať bolo primárne smerované do Moskvy a zároveň malo slúžiť na to, aby jednoznačne vytvorilo dojem, že podpora, ktoré európske krajiny poskytujú nestagnuje, že jednotlivé krajiny nie sú unavené vojnou na Ukrajine,“ dodáva Bednár. A ako vníma analytik správanie a výroky slovenského premiéra? „Viaceré vyjadrenia čelných ústavných činiteľov Slovenskej republiky by som označil za vedenie hybridnej vojny voči Slovenskej republike. Neviem ako inak to nazvať,“ hodnotí analytik s tým, že sa to vzťahuje aj na výroky Petra Pellegriniho, Andreja Danka, Roberta Kaliňáka, či Denisu Sakovú. Mohli by byť na Ukrajine časom skutočne nasadené bojové jednotky európskych spojencov? Čo by  znamenalo, ak by boli západní vojaci na Ukrajine Rusmi zabití? Je dnešné vajatanie ohľadom pomoci Ukrajine zo stranu západu len odďaľovaním nevyhnutného, teda stretu západu s Ruskom na bojisku? Vypočujte si podcast denníka Pravda s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. #pocuvajtepravdu

Kritika voči ministrovi nebola zakázaná, tvrdí Andrej Gajdoš z SPPK.  Malí farmári však boli podľa Mariána Glovaťáka z ASYF odmietnutí a videli politizáciu protestov. Európa stojí pred dilemou. „Chceme lacné potraviny z dovozu, alebo prežitie farmárov?“ pýtajú sa farmári po protestoch. Farmári v uplynulom týždni zorganizovali najväčšie protesty od vzniku Slovenskej republiky. Pridali sa tak k európskym protestom, ktoré trvajú už niekoľko týždňov. Nie všetci farmári však stáli bok po boku, menšie Združenie mladých farmárov Slovenska (ASYF) protestovalo samostatne ešte pred veľkým protestom najväčšieho spolku farmárov u nás, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).  Prečo do protestov nešli spoločne? V diskusii je reč aj o: prečo je na Slovensku problém s vyplácaním priamych platieb, ak v iných krajinách nie je ako problém s priamymi platbami súvisí s vypaľovaním farmárov v kauze Dobytkár či grófkou Roškovou zo Smeru ako by sa dal urobiť poriadok v systéme a prečo na to nie je politická vôľa prečo sú medzi malými a veľkými farmármi rozbroje a kto je viac podporovaný zo strany štátu či majú mladí záujemcovia o farmárčenie reálnu možnosť začať a prečo je dôležité, aby boli podporovaní či je nevyhnutné, že ak chceme zdravšie potraviny od domácich farmárov, budeme za ne musieť platiť viac či nie sú zelené ambície Bruselu prehnané a či majú vo svetovom kontexte ochrany klímy zmysel #pocuvajtepravdu

Naťahovanie času a obštrukcie pri novele Trestného poriadku pokračujú. Hoci koalícia prichádza s ústupkami voči znásilneným ženám, v konečnom dôsledku to na výsledok a teda to, že mnohé trestné činy zrejme zostanú navždy nepotrestané, nemusí mať žiaden vplyv. Ak sa ku tomu pridá spochybňovanie už aj Ústavného súdu, kreatívne obchádzanie všetkých kontrolných inštitúcii a ústavných procesov pri menovaní šéfa SIS a ďalšie avizované zámery vlády, je možné hovoriť o tom, že chce meniť prakticky celý politický režim na Slovensku? Tento týždeň boli opäť v uliciach miest nespokojní občania, ktorí si pripomenuli šieste výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ale aj nespokojní farmári búriaci sa voči politike Bruselu, pričom kritika domácich politikov bola zo strany väčšej časti z nich zhovievavá. Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa, v ktorom bude reč aj o tom, v akom stave je Európa a Slovensko a Ukrajina, po dvoch rokoch ruskej agresie. Podcastom vás sprevádza Zolo Rácz. Udalosti komentujú Andrej Matišák a Marián Repa. #pocuvajtepravdu

Ruské vraždenie po dvoch rokoch vojny pokračuje a zdá sa, že momentálne majú, aj pre nedostatočnú a pomalú pomoc západu, navrch práve agresori.  A aké sú podľa analytika z Karlovej univerzity Jana Šíra príčiny? Jednou je aj úspešná hybridná vojna Ruska na samotnom európskom západe, teda ovplyvňovanie verejnej mienky a politikov, ktorí tak v rozhodovaniach o konkrétnej a účinnej pomoci Ukrajine vajatajú, čo môže viesť k jej prehre. Dopúšťajú sa tak rovnakej chyby ako západné národy pred druhou svetovou vojnou.  Aká je teda aktuálna situácia na fronte a čo sa musí stať, aby mala pozitívnejšiu perspektívu? S akými problémami sa Ukrajina borí a aký možno očakávať vývoj?  Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s analytikom Janom Šírom z Inštitútu medzinárodných štúdií Karlovej univerzity v Prahe.  #pocuvajtepravdu

Spochybňovanie Ústavného súdu, hádka o znásilneniach, aj osobné útoky. Na jednej veci sa však Tibor Gašpar s Máriou Kolíkovou zhodli. "Za konaním prezidentky vidím skrytú dohodu s Ústavným súdom," tvrdí Gašpar. "Koalícia nechce umožniť súdu zachrániť spravodlivosť," reaguje Kolíková. Tibor Gašpar v diskusii tiež povedal: je za to, aby sa pri znásilneniach neposudzovalo len to, či sa žena fyzicky bránila, ale aj či nesúhlasila (doplnenie definície trestného činu znásilnenia o nielen vynútený, ale aj nesúhlasný čin) mali byť disciplinárne konania voči sudcom koalícia má právo obštruovať v súvislosti s Ústavným súdom, pretože prezidentka zákon nevetovala, hoci s ním nesúhlasí nevie s istotou povedať, že Ústavný súd rozhodne v prípade novely spravodlivo jeho syn Pavol je ďaleko viac kvalifikovaný a nestranný na pozíciu šéfa SIS ako doterajší riaditelia  Mária Kolíková v diskusii tiež povedala: nie je v demokracii v poriadku, že koalícia chce z rozhodovania vylúčiť Ústavný súd prečo ženy nenahlasujú znásilnenie a ako im chcela pomôcť, keď bola ministerkou ako vládne zmeny v trestnom procese sťažia potrestanie kriminálnikov prečo zmeny v Trestnom zákone a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry ohrozuje čerpanie eurofondov že sa neobáva prípadných vyšetrovaní a stíhaní proti jej osobe, ktoré podľa nej naznačujú Gašparovci má vážne pochybnosti, že Pavol Gašpar by v pozícii šéfa SIS dodržiaval zákon #pocuvajtepravdu

Trestný zákon po podpise prezidentky Zuzany Čaputovej putuje na Ústavný súd. Tromfy v rukáve má však stále koalícia. Nie je totiž isté, kedy sa novela objaví v zbierke zákonov, čo je moment, až od ktorého podľa ústavných právnikov môže Ústavný súd reálne konať. A podľa doterajšieho priebehu je možno očakávať, že tak ako robila obštrukcie v parlamente opozícia, bude teraz naťahovať čas koalícia, len aby novela Trestného zákona nadobudla účinnosť. Sme na prahu najväčšej ústavnej krízy v histórii Slovenska? Vypočujte si komentovaný prehľad udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu, v ktorom bude reč aj o nominácii syna obžalovaného bývalého policajného prezidenta, Pavla Gašpara, na post šéfa SIS, ako aj o úmrtí ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.  Udalosti komentujú Marián Repa a Andrej Matišák. #pocuvajtepravdu

Odídenec Marosz z bývalého OľaNO naznačuje, že Igor  Matovič vedie hnutie niekedy až manipulatívne. "Ako politik zlyhal, svoju dejinnú misiu už splnil," hovorí v podcaste denníka Pravda.  Bývalý poslanec a ex-riaditeľ Slovenského pozemkového fondu za hnutie Slovensko (ex-OĽaNO) vyčíta Igorovi Matovičovi štýl vedenia hnutia, keď líder o veciach rozhoduje sám, takpovediac, päť minút pred dvanástou. „Ja, ako člen hnutia, nikdy neviem, s čím budem stotožňovaný, že ako sa ten môj líder rozhodne, a to už nechcem ďalej znášať. Vystavovať sa nepríjemným prekvapeniam na poslednú chvíľu,“ tvrdí exposlanec OľaNO. Hoci Ján Marosz Igora Matovoviča oceňuje za jeho protikorupčný boj, najmä pred rokom 2020, lídrovi hnutia Slovensko, bývalého OľaNO, zároveň vyčíta spojenectvo s Borisom Kollárom, či prílišnú dôveru Romanovi Mikulcovi. „Nemám krvavé oči. Som vďačný za jeho protikorupčné ťaženie medzi rokmi 2017 - 2020, ale mám pocit, že práve protikorupčná téma má v OľaNO vyfúknuté gumy. Nedá sa zvádzať tvrdý boj proti korupcii s ľuďmi ako Roman Mikulec,“ hovorí Marosz.  Čo hovorí Ján Marosz o kandidatúre Matoviča na prezidenta a o prípadnej podpore Ivana Korčeka? Prečo by sa mal líder hnutia Slovensko z politiky stiahnuť a kto by ho podľa Marosza mohol vo vedení hnutia nahradiť? Vidí svoju politickú budúcnosť v inej strane? Čo hovorí Marosz na obvinenia a kritiku zo strany ministra Richarda Takáča zo Smeru v súvislosti s jeho šéfovaním v Slovenskom pozemkovom fonde?  #pocuvajtepravdu

Sociálne siete sú nechválne známe tým, že poskytujú priestor na šírenie nenávisti a tá je často namierená voči menšinám. Je to všeobecne známy fakt, nikto však nezmeral v akej miere sa táto nenávisť na Slovensku prejavuje. Výskumníci z neziskovky Inštitút ľudských práv preto vlani počas troch mesiacov analyzovali vyše 50 tisíc diskusných príspevkov na sociálnych sieťach pod článkami a reportážami všetkých známych mienkotvorných médií. V rámci medzinárodného projektu „Boj proti kybernenávisti voči Rómom a Rómkam“ sa zamerali na príspevky smerujúce práve k tejto menšine. Výsledok? Z komentárov diskutérov o Rómoch bola drvivá väčšina negatívnych a viac ako polovica priamo nenávistných, čo sa stupňovalo s prichádzajúcimi parlamentnými voľbami. Kde pramení toľko nenávisti voči Rómom v našej spoločnosti a čo s tým? Vypočujte si podcast denníka Pravda s Lýdiou Kokavcovou a Petrom Weisenbacherom z Inštitútu ľudských práv. #pocuvajtepravdu

V parlamente je nateraz dobojované, no a koalícia si podľa očakávania presadila svoje. Popri zmenách v trestaní majetkovej kriminality však tesne pred schvaľovaním vysvitlo, že novela Trestného zákona bude mať nemalý vplyv aj na vyšetrenie násilných trestných činov. Veľké emócie vzbudilo najmä to, ako zasiahne do práv žien, ktoré prežili znásilnenie. Na ťahu je teraz prezidentka, ktorá môže zákon vetovať, alebo aj podpísať a až následne podať podanie na Ústavný súd, čím teoreticky zníži pravdepodobnosť zamietnutia jej podania súdom. Ten tak získa viac času na rozhodnutie. Zaváži pri rozhodovaní súdu o novele aj spôsob akým bola schvaľovaná, alebo podstatnejšie budú jej toľko kritizované dôsledky? Vypočujte sa komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu, v ktorom sa budeme venovať aj zvyšovaniu platov členov vlády a novým štátnym tajomníkom. Udalosti komentuje Marián Repa. #pocuvajtepravdu

Zatiaľ nemáme signály, že by prípadným odvolaním Zalužného došlo na Ukrajine k rozkolu spoločnosti, tvrdí generál Pavel Macko. Špekulácie o skorom odvolaní medzi Ukrajincami populárneho generála Valerija Zalužného v posledných dňoch naberajú na obrátkach, a tak sa zdá, že to má u najvyššieho veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny, prezidenta Volodymyra Zelenského, spočítané. Vojenský expert a generál vo výslužbe Pavel Macko však tvrdí, že to vôbec nemusí byť také jasné, hoci Zelenskyj rozhodnutie, že ho odvolá už aj verejne avizoval.  Aký je aktuálny stav na bojisku a s akými problémami sa musí Ukrajina po vojenskej stránke vyrovnávať? V podcaste denníka Pravda sa pozrieme aj na prípadný nákup protivzdušnej obrany Patriot od Američanov, o ktorý sa snaží minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru. Podcastom vás bude sprevádzať Zolo Rácz. #pocuvajtepravdu

Prioritou prvých sto dní Ficovej vlády je zmena trestnej politiky. Nepresvedčila však o nej ani vlastných voličov, hoci sa o to, najmä v posledných dňoch, čoraz viac snaží. Isté je, že chlebové témy, ktoré Slovákov trápia išli do úzadia a zodpovednosť za to si vzájomne vyčíta koalícia s  opozíciou. Na pozadí sa naplno začína súboj o prezidentský palác, ktorého závan sa zásluhou hlavne jedného z koaličných lídrov prenáša aj do vzťahov medzi trojicou predsedov strán. Tento týždeň však priniesol dobrú správu aspoň pre ťažko skúšanú Ukrajinu, ktorej únia, respektíve  vedúci predstavitelia jednotlivých krajín, jednohlasne odklepli očakávanú 50 miliardovú pomoc. Je to od hlavného doterajšieho sabotéra Viktora Orbána dobromyseľný ústupok, alebo cúvol, pretože v zákulisí dosiahol, čo chcel? Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Ako vyzerá zoznam kandidátov v prezidentských voľbách, po konečnom termíne na prihlásenie sa do súboja? Zamiešajú karty tí, ktorí sa prihlásili poslední, alebo je o favoritoch, či dokonca o budúcom prezidentovi na základe prieskumov už rozhodnuté? Vypočujte si podcast denníka Pravda s politológom Radoslavom Štefančíkom. #pocuvajtepravdu

Robert Fico na Svetovom ekonomickom fóre vyhlásil, že Slovensko by mohlo v krátkom čase zaviesť štvordňový pracovný týždeň. Nadšenie niektorých zamestnancov, ktoré mohlo vyvolať slová premiéra v Davose však následne krotil minister práce Erik Tomáš z Hlasu, ktorý prízvukoval, že premiér hovoril o akomsi experimente a že je otázne v ktorých povolaniach by sa dal uplatniť. Podľa neho sa tým iba otvára priestor na diskusiu, no do toho podáva opozičné hnutie Igora Matoviča do parlamentu konkrétny návrh. Z Ficovho príspevku v Davose sme sa nič nedozvedeli a Matovič navrhuje iba to, čo už v zákone dávno je a čo pre pár rokmi navrhoval sám Fico, hovorí ekonóm z občianskeho združenia Pracujúca chudoba a odborár Ján Košč. „Vznikla nám tu búrka v pohári vody, ktorá je v podstate o ničom,“ dodáva Košč s tým, že by na druhej strane zavedenie experimentu v tomto smere na Slovensku uvítal. Aj podľa analytika z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Roberta Chovanculiaka politici živia tému len z čistého populizmu. „Sú to takí marketingoví mágovia, ktorí dokážu vycítiť tému, ktorá je populárna a teraz to asi obidvom vyhovovalo, aby preniesli pozornosť niekam inam, respektíve na seba,“ hovorí Chovanculiak. Zo strany politikov a štátu nadiktované zavedenie štvordňového pracovného času považuje za nereálne a neuskutočniteľné z viacerých dôvodov. Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda s ekonómami Jánom Koščom a Robertom Chovanculiakom.    #pocuvajtepravdu

Farmári na západe sa búria. Bezprostredným dôvodom protestov vo Francúzsku, ale aj v Belgicku či v Nemecku, sú škrty vlád v podpore poľnohospodárov. Podstatou problému je, že farmári už nevedia uživiť svoje rodiny. U nás farmári zatiaľ neprotestujú, hoci bezprostredným dôvodom by pre nich mohlo byť aj nevyplatenie základnej dotácie z únie na pôdu, takzvaných priamych platieb, pričom po minulé roky už vyplatené v tomto čase boli. Výraznejšie sa ozýva zatiaľ iba politická opozícia, ktorá chce tému preniesť aj na pôdu parlamentu.  Súčasné vedenie agrorezortu si však podchytilo zástupcov väčšiny farmárov na Slovensku ešte v čase, keď bolo v opozícii a teraz im sľubuje podporu. Voličom pred voľbami politici zasa sľubovali nižšie ceny potravín. Ako napĺňajú svoje záväzky a prichádzajú s opatreniami, pre ktoré bude, obrazne povedané, rožok lacnejší? Vypočujte si podcast denníka Pravda s redaktorom, ktorý sa dlhoročne venuje poľnohospodárstvu a potravinárstvu Jozefom Sedlákom. #pocuvajtepravdu

V roku 2022 bolo ešte cestovanie poznačené pandémiou covidu, minulý rok už dovolenkám prial, a zdá sa, že rok 2024 bude k cestovaniu ešte prajnejší. Aké destinácie sú najžiadanejšie a prečo? Na otázky o dovolenkách a trendoch v cestovaní, odpovedajú Marcel Siekel, riaditeľ Dertouristik SK, a Jan Bezděk, hovorca DertouristikEastern Europe.

Vládna koalícia v pretláčaní zmien v trestnej politike štátu stratila trpezlivosť a dupla na plyn. Trpezlivosť tiež očividne stráca aj čoraz viac ľudí, ktorí svoju nespokojnosť vyjadrujú v uliciach . Do najbližších protestov však môže byť, ako hovoria odborníci, beztrestnosť pre kriminálnikov už realitou. Ako môže zamiešať karty Ústavný súd a varovania európskych partnerov? Premiér Robert Fico sa zatiaľ postaral o to, že Slovensko bolo spomínané azda po celom svete, a nie práve v pozitívnom svetle. Tesne za slovensko-ukrajinskou hranicou vyhlásil, že v Kyjeve je normálny život a nie vojna, hoci tam aj v ten deň ruské raketové útoky zranili ďalších ľudí, vrátane detí. Dokedy budú tento, diplomaticky povedané, pragmatizmus tolerovať západní spojenci? Začína sa komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Príjem priemerného starobného dôchodcu od štátu vlani predbehol rast inflácie. Toto konštatovanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nahnevalo predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska Michala Kotiana, ktorý na adresu rady nešetrí kritikou. Podľa neho rada o príjme penzistov vyššom ako rast inflácie úmyselne klame. Chce, aby výpočty ekonómov preveril parlament a kvôli Ľudovítovi Ódorovi, ktorý ohlásil, že bude lídrom kandidátky Progresívneho Slovenska do eurovolieb, im vyčítajú politickú zaujatosť. Sme prísne apolitickí a za našimi číslami si stojíme, reaguje člen rady Martin Šuster. Navyše, expremiér Ódor v rade už šesť rokov nepracuje. Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda s Michalom Kotianom a Martinom Šustrom. #pocuvajtepravdu

Je to nešťastie, ale nie tragédia. Mohlo to dopadnúť aj horšie, hovorí v rozhovore pred podcast denníka Pravda manažér tímu Petry Vlhovej Richard Galovič. V podcaste denníka Pravda budete počuť aj trénera Petry Vlhovej Maura Piniho a bývalú lyžiarku, expertku na lyžovanie Janu Wolnerovú. #pocuvajtepravdu

Prezidentka v parlamente preukázala absurdnosť vládnych zmien v trestnej politike. Na stave veci to však fakticky, zatiaľ, nič nemení a vládna koalícia na čele s premiérom Robertom Ficom naďalej prezentuje odlišnú realitu. K ústupkom Fica zrejme nepresvedčia ani stále rastúce protesty v uliciach miest a ani snaha časti opozície, konkrétne KDH, diskutovať a nájsť kompromis. Čo môže napokon zavážiť? Zatlačí na koalíciu aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorého kolegovia si zobrali na paškál skutočne vážne porušovanie ľudských práv? Nie však ľudí vyšetrovaných za zločiny, ale detí. Medzitým sa prezidentská kampaň oficiálnym a okázalým oznámením kandidatúry Petra Pellegriniho dostala do novej fázy, a to práve vo chvíli, keď sa mu už na päty lepí jeho najväčší súper, Ivan Korčok. Naplní po fiasku s dopravnou nehodou svoje slová o zapojení sa do súboja o hlavu štátu aj Andrej Danko? Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Poslanci si majú uvedomiť, že nie sú figúrky a predĺžená ruka vlády, hodnotí v podcaste denníka Pravda prejav prezidentky Zuzany Čaputovej politológ Samuel Abrahám. Nechce podceňovať silu protestov, či kritiku odbornej verejnosti, upozorňuje však na to, že najpodstatnejší sú v tejto chvíli práve poslanci parlamentu.  Prezidentka hovorila o amnestií pre mnohých zlodejov a korupčníkov a následnom náraste kriminality v najbližších rokoch. Hoci vládna koalícia sľubuje obetiam zlodejov a podvodníkov ľahšie odškodňovanie, prezidentka upozornila, že schválením týchto zmien v parlamente, ľudia poškodení kriminalitou o právo na svoj ukradnutý majetok či náhradu škody často nenávratne prídu.   Premiér Robert Fico reagoval, že prezidentka je hovorkyňou opozície a jej prejavom len chcela podnietiť ľudí k účasti na protestoch. #pocuvajtepravdu

Vojenská kampaň na Ukrajine bude mať aj diplomatickú stránku. Nemyslím si však, že by sme mali byť príliš optimistickí, že nejaké rokovania tento konflikt v roku 2024 ukončia, hovorí v podcaste denníka Pravda vojenský analytik Franz-Stefan Gady. Politici v Spojených štátoch, Európe a iných krajinách, ktoré sú partnermi Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii, si uvedomili, že to bude dlhý a mimoriadne nákladný konflikt. Niekedy im však chýba strategická perspektíva, tvrdí analytik Gady. „Ak chápeme, čo sa deje, mali by sme mať tomu zodpovedajúcu dlhodobú stratégiu. Pozrite sa na kapacity obranného priemyslu a na to, ako pomaly v Európe zvyšujeme najmä delostreleckú výrobu. Je to pritom vojna, v ktorej delostrelectvo stále dominuje. Strana, ktorá dosiahne aspoň lokálnu palebnú prevahu, získa na bojisku taktické výhody. Delostrelectvo je teda kľúčové. Hlavne my Európania o tom síce hovoríme, ale nerobíme dosť preto, aby sme rýchlejšie rozšírili kapacity nášho obranného priemyslu, aby sme podporili boj Ukrajiny proti Rusku,“ konštatuje Gady. V rozhovore Andreja Matišáka s analytikom Franzom-Stefanom Gadym sa tiež dozviete: Aké by mohli byť hlavné trendy v tejto vojne v roku 2024? Čo možno očakávať od Ruska? Za akých podmienok sa dokáže Ukrajina naďalej účinne brániť? Čo by sa však stalo, ak by západ zastavil, alebo výrazne obmedzil podporu? Či má podľa analytika Robert Fico aj v niečom pravdu, ak hovorí, že západ predlžuje vojnu? #pocuvajtepravdu

Slovo legenda mu nevonia. Vraj sa týka iba športovcov, ktorí už majú kariéru za sebou. A to u Karlosa Vémolu zatiaľ neplatí. Bojovník MMA bol hosťom relácie TV Pravda - Fair Play pred premiérou filmu Karlos.

Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko by videl ohrozenie právneho štátu, pre ktoré by išiel protestovať, iba v prípade, ak by vládna moc chcela zrušiť súdy a celú prokuratúru, nielen jednu jej časť. Špeciálna prokuratúra je podľa neho bez kontroly. Prokurátor tejto z tejto inštitúcie, Ján Šanta, nesúhlasí. Pripúšťa však diskusiu o zvýšení kontroly špeciálnej prokuratúry. „Jej zrušenie je ale ako trhať fialky dynamitom,“ reaguje v podcaste Pravdy. Vo veľkom dueli v podcaste denníka Pravda je reč aj o zmiernení trestania a sťažení odhaľovania korupcie. Obaja hostia sa zhodli v tom, že tak rozsiahle zmeny majú pred schvaľovaním prejsť riadnou odbornou diskusiou a nie zrýchleným prijatím v parlamente. #pocuvajtepravdu

Zmeny, ktoré zrejme nahrávajú kriminálnikom, či zastanie sa Ruska a Severnej Kórei. Vraciame sa 30 rokov dozadu?  Hoci sa zastrájal, že zrazí pravdepodobnú ambíciu Petra Pellegriniho stať sa prezidentom, tým, že sám zabojuje o toto kreslo, Andrej Danko zrazil iba semafor. Dopravná nehoda, po ktorej z miesta činu ušiel, teraz okrem otázok o jej priebehu, a najmä udalostí po nej, dáva šéfovi parlamentu a Hlasu príležitosť vychutnať si sladkú pomstu za slovné útoky Danka na jeho adresu. Tie prišli začiatkom týždňa po tom, čo Pellegrini de facto nepriamo potvrdil, že sa chystá kandidovať na najvyššiu ústavnú funkciu v štáte. V parlamente zatiaľ pokračuje snaha koalície presadiť zmeny v trestnom zákone a zrušenie špeciálnej prokuratúry, respektíve pokračuje obštrukcia opozície, ktorá sa snaží získať čo najviac času na protesty z vonku aj zvnútra krajiny. Aj tie, po novoročnej sviatočnej prestávke, pokračujú a ukazuje sa, že naberajú na sile. Zastaví to však koaličný valec, ktorí začína čoraz viac pripomínať éru Vladimíra Mečiara?  Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Na Slovensku sa zvykne hovoriť: ako na Nový rok, tak po celý rok. Petra Vlhová do neho vstúpila skvele. Po sobotňajšom štvrtom mieste v obrovskom slalome triumfovala v nedeľňajšom slalome v Kranjskej Gore. Úvodný víkend roka vo Svetovom pohári alpských lyžiarok sa pozdáva aj bývalej slovenskej reprezentantke Jane Wolnerovej.

Prezidentské voľby budú 23. marca a prípadné druhé kolo 6. apríla, vyhlásil v role šéfa parlamentu, zatiaľ oficiálne nepotvrdený, ale preferenčne najsilnejší kandidát Peter Pellegrini. Svoju kandidatúru chce oficiálne ohlásiť zhruba o dva týždne. Podľa neho to, že je predstaviteľ koalície s výkonnou funkciou mu v kampani škodiť nebude, skôr naopak. Pellegriniho podľa prieskumov najvážnejší protikandidát, Ivan Korčok, na rozdiel od šéfa parlamentu už oficiálne kampaňuje a vsádza práve na to, že bude vláde protiváhou. Prezident by primárne nemal byť ani jedným ani druhým, ani protiváhou ani spolupracovníkom, tvrdí politológ Tomáš Koziak. Ako môže na voličov pôsobiť taktizovanie Petra Pellegriniho ohľadom oznámenia svojej kandidatúry? Uškodí mu v súboji to, že by bol koaličným kandidátom? Ako môže zamiešať karty prípadná kandidatúra Andreja Danka Má šancu prekvapiť ešte niekto tretí? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s politológom Tomášom Koziakom. #pocuvajtepravdu

Dizajnérka Tereza Vu sa venuje veľmi špecifickému segmentu - tvorí dámsku bielizeň z luxusných materiálov a dokonca na zákazku. Aké skúsenosti jej priniesla práca so ženským telom? A čo ženská duša? Zmenila sa zákazníčka, česká či slovenská žena? V čom sú najväčšie výzvy dizajnu bielizne a pre aké ženy tvorí Tereza Vu najradšej? Na to všetko odpovedala v relácii Ide o nás česká módna návrhárka, ale dozviete sa omnoho viac. Pozrite si epizódu relácie Ide o nás.

O koľko zdraželi tovary a služby a koľko sme prišli vďaka inflácii v hodnote úspor? Ako sa vyvíjali platy a kedy porastú aj reálne mzdy? Ako sa darilo tým, ktorí svoje peniaze niekam investovali? Čo urobili vysoké úroky hypoték s realitným trhom? Ako ovplyvnia naše peňaženky všetky konsolidačné opatrenia vlády – a teda vyššie odvody aj dane? Čo nás čaká v roku 2024 - bude lepšie?  V relácii Ide o peniaze odpovedá Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.

Aký tovar kúpený v kamennom obchode môžete vrátiť? Ak obchodník odmietne vziať tovar späť, môžete žiadať o výmenu za iný tovar? Aké sú pravidlá reklamácie? Čo nemôžete reklamovať? Máte právo vrátiť a reklamovať tovar zakúpený cez e-shop? V akej lehote? Môže sa prevádzkovateľ e-shopu dožadovať vrátenia tovaru v pôvodnom obale? Kedy spotrebiteľ nemá právo na odstúpenie od zmluvy? V relácii Ide o právo odpovedá Katarína Kasalová z advokátskej kancelárie act MPH.advocates.

Rodáčka z Bratislavy, ktorá vyrastala v Banskej Bystrici, vždy snívala o herectve. Prvé roky vraj bojovala s nálepkou európskej herečky. "Mala som prízvuk. Na začiatku som bola veľmi často obsadzovaná ako východoeurópanka. Najprv, bohužiaľ, ako prostitútka, aupairka alebo mama, ktorá sa bojí o svoje deti. Až po pár rokoch, keď som sa sústredila na zdokonalenie jazyka, makala som na mojom akcente v angličtine a dnes už viem veľmi dobre medzi Američanov zapadnúť," prezradila v Ide o nás Katarína Morháčová. Morháčová si zahrala v seriáli The Knick režiséra Stevena Soderbergha, v ktorom získala rolu priamo ušitú na mieru od režiséra a scenáristu v jednom. Objavila sa v seriáloch ako Zákon a poriadok, Big Dogs či v komédii steamovacej platformy Amazon Married Life alebo aktuálne v americkom seriáli For all mankind na Apple TV a vo filme Ambrosio na Netflixe. Slovenskí diváci ju mohli vidieť v Druhej šanci, ale objaví sa aj v novej komédii Ideme na teambuidling. Hoci má na konte množstvo projektov v televízii a filme, srdcovkou Kataríny je divadlo. "Keby sa dalo z divadla vyžiť, trávila by som tam omnoho viac času," vyhlásila s úsmevom v relácii Ide o nás Katarína Morháčová. Dodala však, že za posledné roky sa scenáre v televízii tak zlepšili, že herec má omnoho lepšie príležitosti tam. Katarína sa rada na Slovensko vracia a posledné mesiace trávila na striedačku v Prahe aj v Bratislave. V porovnaní krajín a života má však voči rodnej krajine aj výhrady. Aké? Aj to a mnoho ďalšieho sa dozviete v našom rozhovore, kde sme rozobrali naozaj množstvo tém.

„Kto chce sabotovať čo a koho? Opozícia pomoc vlády ľuďom, alebo vláda právny štát?“ pýta sa Marián Repa v súvislosti s kritikou premiéra Fica ohľadom diania počas schvaľovania rozpočtu v parlamente. Dávať trafiky straníckym kamarátom výmenou za dlhoročných odborníkov v takom rozsahu ako to robí minister Tomáš Taraba za SNS nemá obdoby,“ komentuje ďalšie udalosti týždňa Repa. „Nie som si istý, či je motiváciu iba zamestnať straníkov, ale nie sú za tým aj biznisové záujmy,“ dopĺňa zahranično-politický redaktor Andrej Matišák. „To, že novým šéfom štátnej banky sa stal kvôli korupcii stíhaný bývalý smerácky štátny tajomník Radko Kuruc, to by nevymysleli ani v absurdnom románe,“ hovorí komentátor Repa. Na konci posledného pracovného týždňa pred vianočnými sviatkami tragickosťou a nezmyselnosťou, žiaľ, prebil všetky domáce udalosti útok na Karlovej univerzite v Prahe. V parlamente v Bratislave zatiaľ poslanci schválili rozpočet, po predčasnom ukončení diskusie zo strany šéfa národnej rady Petra Pellegriniho a koaličných poslancov, voči čomu sa chce opozícia ešte brániť. Voči krokom štvrtej Ficovej vlády naďalej tiež pokračovali protesty na uliciach slovenských miest. Na a na ministerstvách a ich podriadených organizáciách zatiaľ pokračujú čistky a výmeny odborníkov za straníkov bez odbornosti čím ohrozujú až bezpečnosť ľudí a štátu. V každom prípade, zdá sa, že už aj politici si na sviatky dávajú voľno a to je čas na bilanciu končiaceho roka. Aký bol podľa komentátorov Pravdy? #pocuvajtepravdu

„Prečo klamete?“ obviňovali sa vzájomne minister s ochranárom. Okrem kaprov došlo aj na Sorosa. V podcaste denníka Pravda sa v ostrej diskusii o predaji živých kaprov stretli minister pôdohospodárstva Richard Takáč, zástupca rybárov Bohuš Cintula a ochranár z OZ Humánny pokrok Martin Smrek.  Živú rybu si pred obchodnými centrami tento rok k vianočnému stolu nekúpite. Obchodníci sa rozhodli pre humánny prístup a tento rok už neprenajímajú svoje priestory predajcom živých kaprov. To sa nepáči ministrovi pôdohospodárstva Richardovi Takáčovi zo Smeru, ktorý hovorí o zachovaní dlhoročnej tradície a podpore slovenských chovateľov rýb. Krok obchodníkov však naopak schvaľujú ochranári z občianskeho združenia Humánny pokrok, ktorý sú za úplný zákaz predaja živých kaprov, tak ako k nemu pristúpilo napríklad susedné Poľsko. Upozorňujú, že ide o zbytočne kruté týranie zvierat, ktoré v konečnom dôsledku nepomáha ani našim rybárom a chovateľom, iba ich neefektívne konzervuje v stredovekých metódach, ktoré sú vo vyspelom svete už prežitkom a uvedomujú si to aj zákazníci, ktorí majú o živé ryby čoraz menší záujem. #pocuvajtepravdu

Dezinformáciám, respektíve klamstvám a hoaxom verí viac ako polovica Slovákov. Nedávne výsledky PISA testovania u 15 ročných žiakov ukázali, že s novou generáciou to zrejme  nebude lepšie. Viac ako tretina z nich má totiž problém čítať z porozumením, pochopiť podsatu problému či úlohy, nájsť dôležitú informáciu a vedieť ju správne využiť. To bude mať v konečnom dôsledku vplyv nielen na to akých politikov budú v budúcnosti voliť do čela krajiny, ale celkovo na ich schopnosť byť v živote úspešní. Práve to je podľa Ivany Pichaničovej z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže jednou z hlavných vecí, ktoré testovanie PISA skúma a prečo sú jeho výsledky pre Slovensko tak veľmi dôležité.  Desaťročia všetci hovoria o tom, že do školstva ide málo peňazí, učitelia nie sú v spoločnosti vážení, čomu zodpovedá ich plat a záujem o toto povolanie. V blízkej budúcnosti príde pre odchod do dôchodku k veľkému odlivu učiteľov a zvyšovanie prestíže pedagógov bude nutnosťou. Ako hovorí Vladimír Crmoman z komory učiteľov, platy nie sú jediným problémom nášho školstva. Práve v tom, že každé dieťa rovnaký prístup ku vzdelaniu nemá, sme na Slovensku spomedzi všetkých testovaných krajín najhorší. Deti z chudobných pomerov majú u nás najmenšiu, až takmer žiadnu, šancu vymaniť sa pomocou vzdelania poskytnutého štátom z bludného kruhu generačnej chudoby a zabezpečiť si tak lepší život a budúcnosť. Hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Róbert Chovanculiak. Ako súvisí korupcia a neefektivita s tým, že sme sa za posledných 15 rokov školstve nepohli dopredu? Do akej miery je za zlepšenie zodpovedný učiteľ, rodič, škola a jej vedenie, a do akej štát a politici, ktorí ho vedú? Ako to, že sa o zmene spôsobu učenia na našom území hovorilo už pred sto rokmi a stále sme aj v súčasnom Slovensku iba na začiatku? Prečo odborníci očakávajú, že aj ďalšie kolo testovania PISA pre nás dopadne zle, prípadne horšie? #pocuvajtepravdu

Opozícia by mala namiesto protestov s vládou diskutovať, tvrdí europoslanec za Smer Robert Hajšel. Je to len o ochrane a beztrestnosti Ficových ľudí, oponuje Michal Wiezik, europoslanec za PS. V poradí tretí protest proti chystaným krokom Ficovej vlády v trestnej oblasti naberá na sile aj počte zapojených miest. A ak sa koaliční politici snažia protesty bagatelizovať, že ide o ľudí, ktorí ani nevedia prečo protestujú, rodiny zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej to v liste opísali úplne jasne. "Chcú ochrániť seba a svojich ľudí," napísali. Výzvu o pomoc adresovali europoslancom. Slovenský europoslanec Robert Hajšel, ktorý sa do europarlamentu dostal na kandidátke Smeru, však vyhlásenia o ohrození právneho štátu považuje za strašenie. Opozícia by podľa neho mala namiesto protestov s vládou diskutovať. "Opozícii nejde o boj s korupciou, ale o mocenský zápas," tvrdí Hajšel.  V koho záujme je rušenie špeciálnej prokuratúry a premlčanie trestných stíhaní v prípade Haščáka, Výboha, Kočnera či získanie výhod pre Bašternáka? Kto sa tu v skutočnosti vyhýba diskusii a ignoruje nielen protesty ľudí na uliciach, ale aj varovanie prokurátorov, vyšetrovateľov, sudcov a v neposlednom rade európskych inštitúcii? "To, že závažné trestné činy, ktoré postihovala špeciálna prokuratúra boli spojené so stranou Smer nie je chyba prokuratúry, ale samotného Smeru," reaguje europoslanec za Progresívne Slovensko Michal Wiezik.       V podcaste tiež bude reč napríklad o: prehodnotení zákazu spaľovacích motorov o tom ako pracuje únia na energetickom využití vodíka povolení ťažby vzácnych kovov v chránených územiach, kvôli zníženiu závislosti od Číny, do ktorej nás vháňa nástup elektromobility Rozhovor s europoslancami bol nahrávaný v piatok 15. decembra. #pocuvajtepravdu

Jesenná časť najvyššej futbalovej súťaže je za nami. O víťazoch a porazených sme v relácii TV Pravda - Fair Play debatovali s futbalovým expertom Vladimírom Goffom.

Spieva aj ilustruje a najnovšie aj rozpráva. Veľmi otvorene. O svojom vyhorení a boji s depresiou. Speváčka Zuzana Smatanová berie tak trochu ako poslanie hovoriť o vlastných problémoch a diagnóze, ktorú jej pomohla zvládnuť až liečba a spolupráca s odborníkom. Je to podľa nej veľmi dôležité. "Nie som žiadny národný hrdina, je nás strašne veľa. Naozaj, aj v tej našej hudobnej, šoubiznisovej brandži, ale aj vo všeobecnosti. Bežní ľudia sa mi začali ozývať a ďakovať, že o tom hovorím," prezradila v relácii Ide o nás známa slovenská speváčka. "Vnímam to ako moje osobné poslanie pomáhať naozaj ľuďom, ktorí nevedia, ako sa s tým vysporiadať, ktorí nevedia, čo urobiť. A som rada, ak sa ozývajú," vysvetlila.  So Zuzanou sme sa však zhovárali aj o ilustrovaní, dotkli sme sa jej nového albumu Rozprávač, ale tiež napríklad otázky o tom, čo si myslí o cenzúre kultúry a umenia. Viac už v relácii Ide o nás.

Boj o zachovanie špeciálnej prokuratúry a proti zmenám v trestnej oblasti pokračuje nielen na protestoch v uliciach a v parlamente v Bratislave, ale preniesol sa aj na európsku pôdu. V Bruseli medzitým Robert Fico ukázal, že zatiaľ nie je v úplnom tandeme s Viktorom Orbánom, aj keď v to v Budapešti možno dúfali. Dohodol sa na podpore Ukrajiny za to, že sa únia bude v prípade zmien na Slovensku dívať bokom? Spomalí zamýšľané vládne zmeny prezidentská kampaň? Nahráva exšéf policajtov Štefan Hamran úvahou o prezidentskej kandidatúre svojim kritikom?  Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s komentátorom Mariánom Repom a Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

Kam sa odsťahovali pstruhy, ktorých bolo kedysi najviac v okolí Nitry? Aká ryba nahradí v rybníkoch kapra? Budeme chovať ryby už len v halách? Drogy, antikoncepcia, antibiotiká – čo všetko tečie v našich vodách? Kto je najväčší nepriateľ rýb – teplo, kormorány, vydry, parazity alebo človek? Majú ešte ryby dostatok prirodzenej potravy? Kde je najviac nových druhov rýb a je ich príchod vítaný či škodlivý? Vyvinú vedci nové druhy, adaptované na klimatické zmeny? V relácii Pravda o klíme odpovedá Bohuš Cintula, tajomník Slovenského rybárskeho zväzu.

Nastal vo vojne na Ukrajine pat? Vojenský analytik Vladimír Bednár si to nemyslí. Podľa neho nastala situácia, keď sa Moskva snaží prevziať iniciatívu, ale dosiaľ sa jej to nepodarilo. Zaujímavé je, že Rusko začalo útočiť z hľadiska počasia v nepriaznivejšom čase. Motiváciou za tým sú  prezidentské voľby, ktoré sa v Rusku konajú o štyri mesiace.  Podľa analytika Lukáša Visingra je pri označení situácie na bojisku ako patovej dôležité zadefinovať si, čo presne pod týmto pojmom myslíme. Tak vníma aj nedávnu verejnú kritiku od vrchného veliteľa ukrajinskej armády generála Valerija Zalužného.  Iný motív má kritika bývalého boxera, starostu Kyjeva Vitalija Klička, ktorý bol už pred vojnou politickým oponentom prezidenta Volodymyra Zelenského. Analytici sa zhodujú, že si ňou pripravuje pôdu na kandidatúru v najbližších prezidentských voľbách, ktoré sa však budú na Ukrajine konať zrejme až po vojne. Aktuálne sa však vedenie krajiny musí zaoberať inými problémami, ako sú tie na domácej politickej scéne. Prezident Zelenskyj v tomto čase lobuje u amerických republikánskych poslancov, ktorí zablokovali vyše 60 miliardovú pomoc určenú Ukrajine a Izraelu a peniaze v o niečo menšej výške tiež blokuje na európskej pôde sused Ukrajiny, Orbánovo Maďarsko. Ako sa bude situácia vyvíjať podľa odhadu oslovených analytikov? Čo chcú strany, ktoré blokujú pomoc svojim vydieraním získať a aká je pravdepodobnosť, že sa im to podarí? Aká je vôbec situácia na bojisku? Očakávajú analytici výraznejší posun? A ako môže podporu západu a pozíciu Ukrajiny ovplyvniť prípadné víťazstvo Donalda Trumpa v budúcoročných amerických prezidentských voľbách? Vypočujte si podcaste denníka Pravda s vojenskými analytikmi Vladimírom Bednárom a Lukášom Visingrom. #pocuvajtepravdu

Štvrtá Ficova vláda ide ako sľubovala šialeným tempom a behom niekoľkých dní máme na stole rušenie špeciálnej prokuratúry či znižovanie trestov za korupciu. Ak premiér čakal odobrenie od európskych partnerov v únii, prišla naopak výzva, aby sa zmien zdržal, rovnako od prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá už zrejme pripravuje podanie na ústavný súd. A zobudila sa aj opozícia, ktorá zaktivizovala verejnosť a tento týždeň sme boli svedkami aj prvého masovejšieho protestu voči krokom vlády.  Vypočujte si komentovaný prehľad politicko spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Mariánom Repom a Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

Budú nám v budúcnosti stačiť opaľovacie krémy, alebo sa proti slnku budeme musieť chrániť aj inak? Ktoré časti tela sú na slnko najcitlivejšie? Slnko a znamienka - na čo si dávať pozor a aké zmeny si všímať? Ako dýcha pokožka, keď sa najmä v lete poctivo natierame? Ako vplýva na pokožku slnko a následne prechod do klimatizáciou vychladených priestorov? Ako sa mení starostlivosť o pokožku vplyvom klimatických zmien?  V relácii Pravda o klíme odpovedá MUDr. Anna Danková z Dermatovenerologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trnave.

Pol miliardy aj viac eur na univerzitnú nemocnicu v Bratislave bude musieť štát nájsť inde než v pláne obnovy, potvrdila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v relácii Ide o pravdu. A nemusí byť postavená ani na Rázsochách, kde dlhé roky stál nedokončený skelet nemocnice, kým ho pred pár rokmi nezbúrali.

Za nás bola takto výrazná plošná pomoc s energiami nevyhnutná, trhové ceny boli šesťnásobne vyššie ako sú dnes, tvrdí v podcaste denníka Pravda exminister hospodárstva Karel Hirman. Vláda schválila zastropovanie cien energií. Za elektrinu, plyn aj teplo by sme tak v budúcom roku nemali platiť viac ako dnes. "Ministerka hospodárstva Denisa Saková doslova skopírovala to, za čo nás kritizovala," hovorí jeden z jej predchodcov v čele rezortu a expert na energetiku Hirman. Napriek tomu krok súčasnej vlády nepovažuje za dobrý. Podľa neho by zvýšenie cien energií o zhruba dvadsať percent domácnosti zvládli. Budú skutočne zachované súčasné ceny za energie ako to sľubuje vláda? Aké by mohli byť ceny energií na svetových trhoch v budúcich rokoch a čaká nás po skončení stropovania výrazný skok, ako to bolo v okolitých krajinách? Prečo podľa exministra Hirmana bola výrazná plošná pomoc za jeho pôsobenia na mieste, ale dnes zastropovanie cien Ficovou vládou kritizuje? Dokedy bude potrebné a dokedy vzhľadom na stav verejných financií vôbec únosné zastropovanie cien energií?   Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s exministrom hospodárstva Karlom Hirmanom. #pocuvajtepravdu

Ficova vláda nechce šetriť. Rozpočtovú sekeru majú zaplatiť len ľudia a firmy, hodnotí nové dane analytik. Plošné stropovanie cien elektriny, plynu a tepla, zvýšené 13. dôchodky aj zachovanie rodičovského bonusu v plnej výške či pomoc s hypotékami. Vláda za prvé týždne stihla predstaviť výdavky za miliardy eur, no a vzhľadom na výšku deficitu, ktorý preto hrozí v štátnom rozpočte musí aj zvýšiť svoje príjmy. Predstavila preto balík 18 opatrení a nových daní, ktoré majú do štátnej kasy priniesť takmer dve miliardy eur.  Zvyšovanie daní v určitej miere je vzhľadom na stav verejných financií na mieste, vláda však úplne rezignovala na šetrenie na strane štátu, hodnotí ekonomický analytik Tibor Lörincz. Analytik zároveň dodáva, že vládou predstavené nové dane a príjmové opatrenia na zníženie deficitu rozhodne stačiť nebudú. Očakáva preto ďalšiu, ešte výraznejšiu vlnu, v budúcom roku.  Ako sa dotknú nové a zvyšované dane ľudí aj podniky? Ide o likvidáciu našej ekonomiky? A ak je už Ficovou vládou dopredu nastavený cieľ konsolidácie verejných financií menší ako je podľa bývalej vlády odborníkov potrebné, znamená to, že sme sa už vybrali cestou bankrotu? Vypočujte si podcast denníka Pravda s analytikom Tatra Banky Tiborom Lörinczom. #pocuvajtepravdu

Zrušenie Lipšicovej prokuratúry, čo najskôr, odporučil dekan Burda z Univerzity Komenského kvôli podozreniam z manipulácie káuz. Brusel to sleduje v kontexte, bude problém, reaguje Via Iuris. Tak ako avizovali pred voľbami, štvrtá Ficova vláda sa chce čo najrýchlejšie zbaviť šéfa úradu špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a prokurátorov, ktorí stíhajú podozrenia z korupčných a iných trestných činov predstaviteľov staronovej vládnej garnitúry. Zámery vlády mobilizujú parlamentnú aj mimoparlamentnú opozíciu. Zrušenie špeciálnej prokuratúry čo najskôr odporučil vláde aj dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda. Hlavným dôvodom sú podľa neho podozrenia z manipulácie trestných konaní. Ak je konkrétny problém s fungovaním špeciálnej prokuratúry, môže sa o tom otvoriť odborná diskusia. S jej rýchlym zrušením do konca roka však riaditeľka Via Iuris Katarína Batková nesúhlasí. Prečo vôbec špeciálna prokuratúra vznikla a je jej úloha dnes už prekonaná? Čo sa stane s prípadmi, ktoré dnes prokurátori úšp dozorujú? Potrebuje reformu aj generálna prokuratúra? A ako môže na zrušenie špeciálnej prokuratúry reagovať Európska komisia?   Vypočujte si v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Novej Perinbaby sa v týchto dňoch dočkajú diváci po celom Slovensku. Jej hlavný hrdina, herec Lukáš Frlajs, ktorý stvárňuje vo filme Perinbaba a dva svety postavu Lukáša, navštívil redakciu Pravdy.Tridsaťdvaročného Frlajsa poznajú diváci z viacerých seriálových úloh, ponuka stvárniť hlavného hrdinu v pokračovaní kultovej rozprávky z roku 1985, je však nepochybne v jeho hereckej kariére prelomová. Témou rozhovoru však nebola len herecká práca na očakávanej rozprávke. Frlajs je dobre známy aj ako dabingový herec a tiež ako úspešný YouTuber z dua Frlajs & Zrebny. Čo mu práca na sociálnych sieťach dala a čo vzala? Aký ľahký, respektíve ťažký je herecký chlebíček na Slovensku? A čo na jeho rozhodnutie byť hercom hovoria rodičia, ktorí tiež pochádzajú z umeleckého prostredia? Všetko sa dozviete v novej epizóde Ide o nás.

Minister Eštok v spore s Čurillovcami tvrdí, že zákon neporušil, zároveň ho chce koalícia meniť. Priznáva si tým sama chybu?  Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v parlamente obhájil svoju funkciu, v jeho neprospech však ohľadom otázky odstavenia policajtov okolo Jána Čurillu od práce skončilo rozhodovanie Mestského súdu v Bratislave pri väčšine z nich. Kto bude na konci víťazom tohto sporu bude jasné až po rozhodnutí vyšších súdov, už teraz je však jasné, o čo novej vládnej garnitúre ide, a koniec koncov, netajila sa tým ani pred voľbami a tesne po nich. Vo vysporiadaní si účtov s nepohodlnými ľuďmi v bezpečnostných zložkách a v justícii chce Robert Fico pokračovať aj na špeciálnej prokuratúre a Špecializovanom trestnom súde, čo už stihol konzultovať aj v Bruseli, aby sa tak vyhol prípadným sankciám zo strany Európskej komisie ohľadom európskych peňazí. V parlamente sa tiež tento týždeň okrem ministra vnútra pred poslancami obhajoval, respektíve predstavoval, nový trvalý policajný prezident a vláda si na ministerstvách vedenými nominantmi SNS zahrala so štátnymi tajomníkmi variáciu na hru krabice hýbte sa. Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Prečo musí žiadateľ o predčasný dôchodok ukončiť pracovný pomer? Čo ak vám Sociálna poisťovňa predčasný dôchodok neprizná? Ak odmietnete predčasný dôchodok a vaše pôvodné miesto už je obsadené, ako vám pokazí budúci starobný dôchodok fakt, že ste bez práce? Ako často sa dá požiadať o predčasný dôchodok? Môžete ho kedykoľvek prerušiť a vrátiť sa do práce? Existuje možnosť nechať si pred podaním žiadosti vyrátať výšku dôchodku? Čo všetko sa ráta a čo sa neráta do 40 odpracovaných rokov? Budú absolventi učňoviek odchádzať do dôchodku v 55. roku života a bude na to SP mať dosť peňazí? Odpovedá Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne.

Koniec doplácania na susedov v bytovke. Začali platiť veľké zmeny pri vyúčtovaní za teplo. Kto pri kúrení extrémne šetrí a spolieha sa na to, že mu byt vykúria susedia, zaplatí viac. Systém má byť teda spravodlivejší. Ako zmena ovplyvní vyúčtovanie za teplo dodané v tomto roku? Kto na novinke ušetrí a kto si priplatí?  Dotkne sa zmena aj domov a bytov s vlastným kúrením? A ako môže cenovku za teplo ovplyvniť nová vláda? Vypočujte si podcast denníka Pravda s analytikom z energie-portal.sk Radovanom Potočárom. #pocuvajtepravdu

Zatiaľ dočasný a pravdepodobne od piatku riadny nový policajný prezident Ľubomír Solák čelil v parlamente vypočúvaniu poslancov. Zatiaľ čo u koaličných poslancov získal podporu, ako napríklad od policajného exprezidenta, dnes šéfa branno-bezpečnostného výboru za Smer Tibora Gašpara, ktorý je obžalovaný z korupcie, u bývalého policajného šéfa Jaroslava Spišiaka, ktorý je v parlamente vo farbách Progresívneho Slovenska, kandidát Solák neprešiel. Aké budú priority Ľubomíra Soláka v kresle policajného prezidenta? Ako vníma vojnu v polícií? Čo je podľa neho pre Slovensko v súčasnosti najväčšou bezpečnostnou hrozbou?  Vypočujte si zostrih najzaujímavejších výrokov Ľubomíra Soláka a jeho odpovedí na otázky poslancov, spolu s rozhovormi s jeho predchodcami v kresle policajného šéfa - Tiborom Gašparom a Jaroslavom Spišiakom. #pocuvajtepravdu

Prečo je lesných požiarov viac a trvajú dlhšie? Môže sa les samovznietiť, alebo je za tým, že v hore horí, vždy len človek? Aké všetky škody spôsobuje horiaci les? Ako predchádzať požiarom a prečo ľudia vypaľujú trávu, aj keď je to zakázané? Čo sú retardéry horenia? Ako požiare ovplyvňujú život zvierat a koľko rokov trvá obnova lesa? V relácii Pravda o klíme odpovedá profesorka Andrea Majlingová z katedry protipožiarnej ochrany Drevárskej fakulty zvolenskej Technickej univerzity.

Podvody voči bežným ľuďom sa za dva roky späťnásobili. Nielen dôverčiví seniori. Ideálnou obeťou podvodu je každý z nás. Do online podvodov sa vo veľkom zapojil organizovaný zločin a podvodníkom uľahčuje prácu aj nástup umelej inteligencie, varuje bezpečnostný expert Ján Adamovský, ako aj etickí hakeri Lukáš Bendík a Lukáš Kurtiňák.  Obetiam podvodníkov nesmieme vyčítať, že sa nechali nachytať, skôr potrebujú podporu. Prišli o peniaze, nie hodnotu, hovorí v podcaste denníka Pravda psychologička Zuzana Juráneková, odborná poradkyňa z IPčka. Aká je psychológia za metódami podvodníkov a ako sa nenechať zatiahnuť do ich "hry"? Ako odhaliť falošnú webstránku či podvodníka na telefóne? Má zmysel prelepiť si web kameru na počítači, aby som sa nestal obeťou vydierania?  Vypočujte si v podcaste denníka Pravda k téme online podvodov pred Vianocami. #pocuvajtepravdu

Chceli zabezpečiť cenovo dostupné lieky pre pacientov a znížiť náklady pre štát. Dosiahli nedostatok liekov a v konečnom dôsledku stojí liečba pacientov aj štát viac. V poslednom období, po pandémii a zdražovaní, začína byť politika regulovaných lacných liekov neúnosná. Ako bude reagovať nová vláda?  Ako by sme si mohli zabezpečiť relatívne lacné a zároveň aj dostupné lieky? Prečo v tejto súvislosti odborníci vyzývajú seniorov na očkovanie voči covidu a chrípke?  Vypočujte si podcast s Miroslavou Snopkovou zo Slovenskej lekárnickej komory, Dominikom Tomekom z Asociácie na ochranu práv pacienta a Tomáša Tesařa z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. #pocuvajtepravdu

Pred týždňom v Levi bola veľmi spokojná s tromi jazdami zo štyroch. Po týždni sa garde otočilo a Petra Vlhová si v Killingtone dala kredit iba za posledné kolo. Výkony v americkom stredisku sme v relácii Fair Play hodnotili s Janou Wolnerovou.

Slovenskí futbalisti štyrikrát postúpili na vrcholný turnaj. Zakaždým najmä vďaka tímovému výkonu. Ak sa darí mužstvu, začnú z neho vytŕčať individuality. S relácii Fair Play sme sa s dátovým analytikom Marekom Kabátom zo StatsBomb pozreli na kľúčových mužov Francesca Calzonu.

Na sociálnej sieti Instagram ju sleduje viac ako 76-tisíc užívateľov, jej slová, otvorené spovede či zápisky z denníka sa objavujú pravidelne aj na stránkach magazínu Vogue. Influencerka Ema Müllerová však nezostala len pri tom, nedávno si splnila sen a ambíciu v jednom. Vydala vlastnú knihu. Stihla to ešte pred oslavou okrúhlej tridsiatky. Publikáciu Svoja prišla predstaviť aj do relácie Ide o nás, kam zavítala len deň pred narodeninovou oslavou. Nezhovárali sme sa však len o knihe, ale aj o tom, ako sa zmenili Emine postoje v rámci písania. Ako vníma silu žien a ako dospela k tomu, že namiesto silného individualizmu túži dnes viac po synergii a inšpirovaní sa inými silnými a zrelými osobnosťami. Dcéra známeho speváka Richarda Müllera a moderátorky Soni Müllerovej tiež hovorila o tom, čo ju naučila práca na knihe, aké sú jej ďalšie ambície v rámci autorskej činnosti či napríklad, čo všetko je ochotná zdieľať so svetom. Viac už v relácii Ide o nás.

Aká je zdravá miera toho, koľko si dopriať na niečo hneď a koľko odložiť? Čo so zvyškom? O akom investičnom horizonte môžeme v priemere uvažovať? Má zmysel investovať do akcií aj nakrátko? Investovať všetko naraz, alebo sumu rozložiť na viac splátok? Aké zhodnotenie peňazí môžeme očakávať, ak ich neukladáme na dlhší čas? Ako rýchlo vieme mať investované peniaze na účte, ak by sme ich zrazu potrebovali? V relácii Ide o peniaze odpovedá expert na investície Martin Babocký z Babocky Investment Office.

"Pre Petra Pellegriniho by bola funkcia prezidenta dobrou únikovou cestou. V pozícii partnera Fica vo vláde sa určite necíti komfortne," hovoria v podcastovom prehľade týždňa komentári Pravdy. V parlamente sa opozícia pokúša odvolať ministra vnútra štvrtej Ficovej vlády s čerstvo získanou dôverou poslancov Národnej rady a koalícia ani náhodou nie je v defenzíve. Poukazuje na predošlé obdobie, keď bola podľa slov jednotlivých politikov bez dôvodu kriminalizovaná a prenasledovaná, na druhej strane sa snaží vyvolať dojem, že jej nejde o pomstu a len koná v súlade s bežnými politickými zvyklosťami na Slovensku a so zákonnom. To kto má v tomto spore viac pravdy však naznačujú aj pribúdajúce rozsudky nad ľuďmi, ktorí mali za predchádzajúcich vlád Smeru imunitu a voľné pole pôsobnosti. Zatiaľ na pozadí pokračujú personálne zmeny vo vedení polície a v justícii, zhodou okolností, práve po nástupe novej vlády. A pokračuje aj predvolebná kampaň, tentokrát tá prezidentská, hoci ešte oficiálne neohláseného, ale zatiaľ najvážnejšieho kandidáta na víťaza. V tomto týždňovom komentovanom prehľade týždňa sa pozrieme aj na naše medzinárodné vzťahy, konkrétne na to, ako prezidentka hasila možné diplomatické fiasko medzi českým prezidentom a staronovým slovenským premiérom.  Vypočujte si podcast s komentátorom denníka Pravda Mariánom Repom a zahraničnopolitickým reportérom Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

Prečo vláda zvyšuje vianočný bonus pre dôchodcov? Pre nesplnený predvolebný sľub sa dostala pod tlak. Kvôli vyššiemu 13.dôchodku v budúcom roku bude musieť vláda viac zvyšovať dane a odvody, predpokladá analytik VÚB Michal Lehuta. Pred voľbami sľubovali 600 eur pre každého seniora, dnes hovoria o tom, že na ne dosiahnu len niektorí. V skutočnosti však celých 600 eur dostane len zlomok seniorov. Trinásty dôchodok v 600 eurovej výške sľubuje pravdepodobný kandidát na prezidenta Peter Pellegrini aj na budúci a ďalšie roky. Peniaze sa na to mali nájsť aj vďaka zrušeniu, respektíve výraznému zníženiu, rodičovského bonusu, proti čomu sa zatiaľ stavia jeho koaličný partner SNS. Čo to znamená? Ešte väčšie zvyšovanie daní a odvodov, či škrty v iných oblastiach, ako sú investície, školstvo či zdravotníctvo, konštatuje analytik. Koľko teda reálne dostanú jednotlivé kategórie dôchodcov? Čo s rodičovským bonusom, ktorý kritizovala súčasná vláda ešte v opozícií, ako aj nezávislí odborníci a nemáme naň peniaze? A je s ohľadom na demografiu Slovenska reálne možné znižovanie veku odchodu do dôchodku?  Vypočujte v podcaste denníka Pravda s redaktorkou Dominikou Čillíkovou a analytikom Michalom Lehutom. #pocuvajtepravdu

Ľudí s covidom a chrípkou od minulého týždňa výrazne pribúda hovorí v podcaste denníka Pravda pediatrička Elena Prokopová. Nápor na pediatrov, z ktorých je polovica v dôchodkovom veku, zvyšujú aj rodičia, ktorí chodia s dieťaťom k lekárovi, aj v prípadoch, keď by staršia generácia rodičov nad tým ani neuvažovala. Faktom však tiež je, že chorobnosť po rokoch pandémie objektívne, aj podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácii stúpla. Sú naše deti chorľavejšie ako v okolitých krajinách? Aký je aktuálne záujem očkovanie voči covidu? A prečo sa mladí ľudia vyhýbajú preventívnym prehliadkam?  #pocuvajtepravdu

Kam v emisných normách pokročila Európa a ako je na tom zvyšok sveta? Prečo sa vodný roztok močoviny volá AdBlue? O aký moč vlastne ide? Ako to celé funguje a o koľko zníži Adblue množstvo emisií? Ako za 8 rokov existencie pomohlo AdBlue životnému prostrediu? Je užitočné iba v automobilovom priemysle, alebo okrem výfukov vypúšťajú čistejšie emisie aj komíny priemyselných fabrík? Akú má AdBlue budúcnosť, ak sa automobilový priemysel pretransformuje z nafty na elektrinu a vodík? Hosťom relácie Pravda o klíme tentoraz je Patrik Andó zo spoločnosti ROPA Group.

Beztrestnosť skorumpovaných Smerákov a ekonomický prepad alebo návrat právneho štátu, sociálnych istôt a rozvoj investícií? Vypočujte si ministra životného prostredia Tomáša Tarabu za SNS a opozičných poslancov Luciu Plavákovú a Zuzanu Števulovú z PS a Mariána Viskupiča zo SaS. Štvrtá Ficova vláda získala v parlamente dôveru a má schválený program. Čo prinesie krajine? Príde lepší zajtrajšok ako sľubujú koaličné strany, alebo nás čaká stagnácia, či dokonca prepad v každej oblasti, ako sa obáva opozícia? #pocuvajtepravdu

Až 7 výhier z 10 zápasov, zisk 22 bodov a miestenka na ME 2024. Slovenskí futbalisti splnili cieľ a postúpili na budúcoročný turnaj. Kvalifikáciu sme v relácii Fair Play hodnotili s bývalým futbalistom Ladislavom Peckom.

Slovenské deti trpia na osamotenosť. Voči násiliu sú preto bezbranné. Každé piate dieťa na Slovensku zažilo, alebo pravidelne zažíva nejakú z foriem násilia. V škole, medzi rovesníkmi, spôsobené cudzími ľuďmi v pozícii autority, ale najmä v rodinách. Oficiálne štatistiky, najmä ak ide o sexuálne násilie, však zachytávajú len zlomok skutočného množstva prípadov. Tolerancia istej miery násilia na deťoch je podporovaná celkovo vulgárnou a hrubou komunikáciou lídrov krajiny, ktorý vysielajú do verejnosti odkaz, že násilie voči slabším je za určitých okolností v poriadku. V spoločnosti tiež pretrváva množstvo mýtov spojených s násilným správaním, vo fyzickej i psychickej rovine, ktoré ovplyvňujú výchovu ďalších generácií a špirála násilia sa tak odovzdáva z pokolenia na pokolenie. Napríklad v otázke zhovievavého postoja k fyzickým trestom. Na rozdiel od Rakúska, Poľska, Maďarska či Ukrajiny a ďalších vyše 60krajín,  u nás nie sú fyzické tresty zakázané zákonom. Signatári výzvy Detstvo bez násilia, preto spúšťajú kampaň za ukotvenie zákazu telesných trestov v občianskom zákonníku, teda prihlásenie sa k myšlienke, že násilie medzi blízkymi osobami nemôžeme tolerovať v žiadnej podobe. Akútnym problémom Slovenska v roku 2023 je však kolabujúca, či presnejšie neexistujúca sieť pomoci pre deti trpiace násilím, keď napríklad sexuálne zneužité dieťa čaká na termín vyšetrenia psychológa a na terapeutickú pomoc aj vyše pol roka po skutku. Zároveň je niekoľkonásobne, po mnohých mesiacoch, traumatizované tortúrou policajného vyšetrovania, ktoré je často absolútne neohľaduplné k obetiam násilia.  Ako ovplyvňuje deti a mieru násilia páchaného na nich posledné obdobie neistoty, domácich i svetových konfliktov, zdražovania a nárastu ohrozenia chudobou? Aké kroky vie v tom, aby bolo násilia páchaného na deťoch menej, spraviť štát a čo môže zmeniť každý z nás, u seba doma, či v našom okolí? Ako môže zlepšiť, respektíve zhoršiť, situáciu prístup nového politického vedenia krajiny? Ako ublíži pomoci deťom, na ktorých je páchané násilie napríklad zmena v spôsobe asignácie dvoch percent z daní, ktoré by po novom mohli ísť miesto neziskových organizácii na rodičovský bonus? Aj o týchto témach je reč v podcaste denníka Pravda pri príležitosti Svetového dňa detí, ktorý pripadá na 20.november, s Marianou Kováčovou z neziskovej organizácie Centrum Slniečko, Róbertom Braciníkom z organizácie Náruč – Pomoc deťom v kríze a s Andrejom Vršanským z Ligy za duševné zdravie. #pocuvajtepravdu

Natália Germáni patrí medzi najobsadzovanejšie herecké tváre súčasnosti. V novom projekte Jej telo od režisérky Natálie Císařovskej vyšla z komfortnej zóny, aby sa herecky posunula. A možno aj osobnostne. Príbeh inšpirovaný životným osudom niekdajšej českej profesionálnej športovkyne a neskôr pornohviezdy Andrey Absolonovej, ktorá v 27 rokoch zomrela na rakovinu púta už samotnými okolnosťami. S Natáliou sme sa zhovárali o novom filme, prípravách na rolu, nakrúcaní fyzicky náročných scén či nakrúcaní s vlastným manželom Martinom Valihorom, alebo o tom, aký vplyv majú postavy na jej súkromný život. Porozprávala nám tiež aj o jej plánoch na kariéru v Amerike či o tom, ako vníma moc svojho tela a ako ho je či nie je ochotná používať a prezentovať. Viac už v relácii Ide o nás.

Aké sú právomoci obcí, miest a samosprávnych krajov pri vytváraní VZN? Kto ich musí schváliť? Môžu sa občania vyjadriť, kým mesto VZN schváli? Musí niekde obec návrh VZN zverejniť? Čo môže byť obsahom VZN? Je presne stanovené čo môže byť a čo nie? V prípade, ak vydá obec VZN s poplatkami napríklad daň za psa alebo o miestnej dani musí dodržať nejaké finančné limity? Aké majú možnosti občania ak s niektorým VZN nesúhlasia? Sa im zdá nejaký poplatok napríklad príliš vysoký? Môžu ho nejako napadnúť? V relácii Ide o právo odpovedá Jana Alušíková z advokátskej kancelárie act MPH.advocates

Prístup Ficovej vlády k médiám pripomína Orwellovo ministerstvo pravdy, hovoria v podcaste denníka Pravda komentátor Marián Repa a zahranično-politický redaktor Andrej Matišák. Štvrtá Ficova vláda predstavila svoj program, ktorý má naplniť očakávania voličov, že im zabezpečí pokoj a stabilitu. Nepočítali však s tým, že ich to môže vyjsť pekne draho. Upokojenie situácie nemožno veľmi očakávať ani v oblasti spravodlivosti a v takzvanej vojne v polícii, kde tento týždeň ťahal za kratší koniec minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. V konečnom dôsledku však zrejme bude mať silnejšie karty v rukách on, hoci by si to odskákal právny štát a demokracia na Slovensku. Tú sme si s pričinením odvážnych študentov a ďalších viac či menej známych aktérov vybojovali pred 34 rokmi a zdá sa, že je tento boj stále aktuálny a mali by sme si ho pripomínať častejšie ako raz v roku. Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Mariánom Repom a Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

Ľudia zasiahnutí októbrovým zemetrasením na východe Slovenska, ako aj krupobitím v lete,  v zime nezmrznú. Z výzvy Obnov dom, teda z európskych peňazí z Plánu obnovy môžu dostať vyše 22 tisíc eur. Výhodou mimoriadnej výzvy je minimálne spolufinancovanie, sedem tisícová záloha vopred a žiadatelia sa nemusia pretekať s ostatnými. Na prihlásenie budú mať niekoľko mesiacov, hovorí v podcaste denníka Pravda generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Matej Kerestúr. Agentúra pri nastavovaní podmienok výzvy vychádzala zo spolupráce so samosprávami v zasiahnutých oblastiach. Prednosta Okresného úradu v Prešove Peter Harvan preto vyzýva majiteľov  zemetrasením poškodených domov, aby sa určite prihlásili. Aké sú konkrétne podmienky? Prečo sa žiadatelia nemusia obávať potreby zníženia energetickej náročnosti opraveného domu? Budú uspokojení všetci žiadatelia? Vedia sa prihlásiť aj ľudia bez internetu a počítača? Ako je to z riadnou výzvou na obnovu domu a dostanú sa k dotáciám aj bežní žiadatelia, ktorí boli v predchádzajúcich kolách neúspešní, alebo sa im nepodarilo prihlásiť, pre problémy s IT systémami?  Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s riaditeľom Slovenskej agentúry životného prostredia Matejom Kerestúrom a prednostom Okresného úradu v Prešove Petrom Harvanom. #pocuvajtepravdu

Koľko potravín ročne vyhodia Európania a ako sú na tom Slováci? Prečo kupujeme viac potravín ako zjeme a prečo preferujeme domácu stravu? Môžu za vyhadzovanie potravín v reštauráciach či školských jedálňach stravovacie návyky ľudí alebo legislatíva? Je Slovensko potravinovo sebestačné a koľko percent skonzumovaného ovocia vypestujeme u nás? Akú uhlíkovú stopu má ovocie z dvora a akú ovocie z exotických krajín? A koľko planét by sme museli obývať, aby sme uspokojili potreby ľudstva? Odpovede sa dozviete v relácii Pravda o klíme - hosťom je Martin Polovka, generálny riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho.

Je na mieste otázka, či sa Ukrajina nemá namiesto útoku sústrediť na obranu, tvrdí vojenský analytik Jan Kofroň. Hoci prichádzajú správy o postupe ukrajinských obrancov, napríklad v okolí rieky Dneper, na iných miestach sa zasa hovorí o útokoch Rusov. Vojna sa postupne dostáva do patovej situácie. Situáciu Ukrajincom neuľahčujú vnútorné rozbroje medzi politickým a vojenským vedením krajiny. Aké scenáre vývoja na bojisku možno v najbližších mesiacoch očakávať? Je ukrajinská protiofenzíva neúspešná kvôli nedostatku západných zbraní? Aké dôležité otázky by si ešte mala Ukrajina spolu so spojencami dôkladne zanalyzovať? Prečo rastie napätie medzi vojenským a politickým vedením krajiny? Prečo západ výrobou zbraní a munície momentálne nestíha možnostiam ruského agresora doplňovať svoje zásoby? Aké dôsledky môže mať pre Slovensko zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vo vzťahu k nej, aj vo vzťahu s našimi západnými spojencami? Ako môže ovplyvniť dianie ak sa potvrdia podozrenia, že za sabotážou na plynovod Nord Stream 2 sú skutočne Ukrajinci, hoci možno bez vedomia prezidenta Volodymyra Zelenského? Čo pre Zelenského a pre krajinu môže znamenať odloženie budúcoročných prezidentských volieb na Ukrajine? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s vojenským analytikom z Karlovej univerzity v Prahe Janom Kofroňom. #pocuvajtepravdu

Slovenská lyžiarska hviezda Petra Vlhová má vynikajúci vstup do sezóny, ktorá by pre ňu mohla byť dosiaľ najúspešnejšou. Na víkendových pretekoch v slalome vo fínskom Levi síce v prvý deň suverénne vyhrala, avšak v nedeľu ju o trofej pripravila zbytočná chyba. Podľa športového redaktora Michala Gavroňa vyplýva z jej štýlu, podobnému mužskému lyžovaniu. „O nej sa zvykne hovoriť, že je trochu takou žehličkou. Lyžuje brány na priamo, lebo má veľký fyzický fond a je schopná si skracovať tie oblúky,“ v podcaste denníka Pravda vysvetľuje Gavroň s tým, že ak by trochu ubrala, víťazstvo by mala isté, hoci o menší náskok. Strata takmer istého siedmeho víťazstva Petry Vlhovej nič nemení na tom, že momentálne je podľa viacerých expertov najlepšou lyžiarkou vo svetovom pohári. Prečo jej úspešný štart sezóny mnohých prekvapil? Ako je to s rivalitou a kamarátstvom medzi jej hlavnou súperkou Mikaelou Shiffrinovou? V čom urobila v poslednom období najväčší pokrok, pre ktorý môže byť vážnym favoritom na celkové víťazstvo vo svetovom pohári? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda so športovým redaktorom Michalom Gavroňom. #pocuvajtepravdu

Ak nechcem zruinovať verejné financie, musím získať čo najviac peňazí na 13. dôchodok vo svojom rezorte. Idem podľa ústavy, ktorú schválila predošlá koalícia, povedal minister práce Erik Tomáš v relácii Ide o pravdu. Nie je to žiadny útok na mimovládne organizácie, podotkol Tomáš k presadzovanému opatreniu, keď sa zruší rodičovský dôchodok a umožní sa ľuďom dať dve percentá z daní svojim rodičom.

Vojna v polícii? Skôr konflikt medzi mocou a tými, ktorí jej nevyhovujú, hodnotia v podcaste denníka Pravda komentátori Pravdy.  Dianie ohľadom vojny v polícii akceleruje. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu, s Robertom Ficom za chrbtom, čistí zbor od ľudí, ktorí vyšetrovali a stíhali tiež kauzy z čias predchádzajúcich Ficových a Pellegriniho vlád, bez ohľadu na pravidlá slušnosti či zákony. Ich dodržiavanie sa snažia pripomenúť nezávislé súdy a aj úrad na ochranu oznamovateľov a prebudila sa aj politická opozícia. Voľne si svoje kompetencie vykladajú však aj ďalší ministri, medzi ktorými sa zviditeľnila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, či šéf envirorezortu Tomáš Taraba. No a popri tom všetkom sa začína preberať k životu prezidentská kampaň. Vypočujte si  komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Mariánom Repom a Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

Aké sú podmienky odchodu do predčasného dôchodku? Čo všetko sa započítava do 40 odpracovaných rokov a čo nie? Ako sa vypočíta jeho výška a koľko valorizácií vám uznajú, ak oň požiadate do konca roka? Komu sa oplatí počkať s predčasným dôchodkom? Môžete žiadosť o predčasný dôchodok odvolať, ak sa vám nepozdáva jeho suma? Ako sa podáva žiadosť a koľko to trvá - môžete to nestihnúť do konca roka? Ako je to s prácou a predčasným dôchodkom - môžete zarábať? Hosťom relácie Ide o peniaze je hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Systém zálohovania pet fliaš a plechoviek zrejme čakajú zmeny. Nový minister životného prostredia Tomáš Taraba totiž ešte ako poslanec v parlamente systém ostro kritizoval, s tým, že je to podvod na slovenských výrobcoch. V tom čase prišiel Taraba ako nezaradený poslanec dokonca s návrhom zákona, ktorý by celý systém de facto zoštátnil, čo vtedy cez parlamentnú väčšinu neprešlo. Dnes však šéfuje rezortu, ktorý zálohovanie kontroluje a reguluje. Hoci zatiaľ zo stanoviska ministerstva vyplýva, že to nebude výraznejší zásah, napríklad v podobe zoštátnenia, systém chce urobiť viac transparentným a efektívnym. "Výhradám ministra Tomáša Tarabu voči systému zálohovania nerozumiem," hovorí odborník na odpadové hospodárstvo Radovan Potočár.  Prečo považuje nový minister životného prostredia celý systém za podvod a čo na jeho argumentácii nesedí? Je zálohovanie dostatočne efektívne a prináša želaný cieľ znížiť mieru odpadov v prírode a v našom bezprostrednom okolí a zvýšiť množstvo odpadov, ktoré recyklujeme? A ako sa môžu prípadné zmeny dotknúť bežných spotrebiteľov? Vypočujte si podcast denníka Pravda s odborníkom na odpadové hospodárstvo Radovanom Potočárom. #pocuvajtepravdu

Česká herečka a spisovateľka Jana Bernášková uviedla do slovenských aj českých kín novinku Ako prežiť svojho muža, ktorá vznikla na základe jej knižného debutu. Jej vlastný manžel, Rudolf Merkner ju režíroval. Jana Bernášková, hviezda seriálov Ulice či Vyprávěj, sa dnes radí medzi najúspešnejšie české autorky a ku prvotine pribudli aj tituly Coura a Koloušek. Blondínka momentálne pracuje na štvrtej knižke. Aj o nej naznačila niečo v rozhovore pre reláciu Ide o nás. Prebrali sme tiež vzťahy v hereckej brandži, ale aj prácu a život v umeleckej brandži s manželom. Hovorili sme o tom, čo už dnes v herectve robí inak a či by si bez neho dokázala predstaviť živoť. A čo dodalo Jane Bernáškovej zdravé ženské sebavedomie? Všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v exkluzívnom rozhovore, ktorý vznikol pre reláciu Ide o nás.

Bývalý šéf diplomacie Ivan Korčok potvrdil svoju kandidatúru na prezidentskú funkciu, s tým, že už má dostatok podpisov a pokračuje v osobnej kampani v teréne. Jeho potenciálny súper, ktorý by bol podľa starších prieskumov dokonca favoritom prezidentských volieb, Peter Pellegrini, ešte začiatkom septembra svoju kandidatúru vylučoval. Dnes už priznáva, že ju zvažuje.  Má Pellegrini istú pozíciu favorita aj po tom, čo išiel do koalície s Robertom Ficom? Akú hlavnú prekážku bude musieť Korčok prekonať, aby bol vo svojom ťažení úspešný? Môže zamiešať karty v súboji o post prezidenta niekto tretí? Aká prezidentská kampaň nás čaká a v čom bude odlišná od tej pred parlamentnými voľbami? Vypočujte si podcast denníka Pravda s politológom z Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove Tomášom Koziakom. #pocuvajtepravdu

Kedy sa stratí z rovníka voda a tým aj možnosť dopestovať v jeho okolí potraviny? Bude reálne dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050? V čom má Slovensko výhodu pri realizácii energetického plánu? Do akej formy dopravy má Slovensko investovať? Prečo klimatická kríza ohrozí najviac najchudobnejších a ako sa im dá pomôcť napríklad pri obnove domov? Je tu ďalší diel relácie Pravda o klíme, odpovedá Jakub Hrbáň z iniciatívy Klíma ťa potrebuje.