Vizita

*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na⁠⁠⁠sme.sk/toldo⁠⁠⁠a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME.

Oči, nos, vlasy, úsmev a.... A tiež zuby sú jednou z prvých vecí, ktoré si na ľuďoch všímame. Výskumy hovoria, že ak sú rovné, viac sa usmievame a dokonca máme aj väčšiu šancu uspieť na pracovných pohovoroch.

„Čo sa týka detí, estetika nie je prioritou. Dôležité je najmä zdravie zubov a funkčnosť chrupu samého osebe. Nesprávne polohy zubov a čeľustí ovplyvňujú mnohé funkcie, ktoré telo potrebuje v ústnej dutine vykonať,“ vysvetľuje v podcaste Vizita čeľustný ortopéd Marián Sabo.

„Nie je to len prijímanie potravy a živín, teda či si vie dieťa bez problémov z jedla odhryznúť a potravu požuť, ale je to aj výslovnosť, dýchanie alebo poloha jazyka,“ dodáva prezident Slovenskej ortodontickej spoločnosti.

V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, kedy bol zhotovený prvý zubný strojček, ako sa od svojho vývoja zmenil, či jeho nosenie predstavuje pre tínedžerov stále traumu, ale aj o tom, či vám môže skomplikovať kontrolu na letisku.

Odporúčanie:

Marián Sabo odporúča rodičom akúkoľvek detskú knižku, ktorá sa venuje starostlivosti o zuby. Aby mohli svoje deti správne naučiť, čo zuby sú a ako sa o ne správne starať.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na⁠⁠sme.sk/toldo⁠⁠a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. Piruety, kroky, skoky - na hudbu, v neustálom pohybe a niekedy aj vo fraku či v krásnej ligotavej róbe - toto a omnoho viac je súčasťou krasokorčuľovania, športu, ktorý na nás dokáže dýchnuť krásno.

"Ak sa chce dieťa profesionálne venovať krasokorčuľovaniu, ideálne je začať okolo štyroch-piatich rokov. Vtedy už vníma, čo od neho tréner vyžaduje. V piatich a šiestich rokoch už deti začínajú súťažiť," hovorí v podcaste Vizita bývalá profesionálna krasokorčuliarka a dnes trénerka Alexandra Hagarová.

"Dá sa začať aj neskôr, ale potom musí veľmi veľa dobiehať. Je to veľmi náročné a viditeľné pokroky či úspechy sa dostavia až po pár rokoch," dodáva.

Vysvetľuje, že pri krasokorčuľovaní platí to isté, čo aj v iných športoch. Päť percent úspechu je o talente, zvyšných 95 percent je tvrdá práca.

Ani to však nezaistí perfektný výkon v súťaži. "Krasokorčuliara môže zradiť najmä jeho hlava. Stres zohráva veľkú úlohu. Môže mať jazdu nacvičenú na sto percent, no pokiaľ to nemá správne nastavené v hlave, tak to na súťaži nepôjde," vysvetľuje trénerka.

Podieľa sa aj na progrese svojho talentovaného brata Adama Hagaru. Ten svoj potenciál dokázal na majstrovstvách sveta juniorov, na ktorých si vyjazdil bronzovú medailu.

V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou zhovárali o tom, s čím všetkým by mali počítať rodičia, ktorí chcú dať dieťa na krasokorčuľovanie, ako dlho trvá príprava na olympiádu a tiež, aké to je byť súčasťou trénerského tímu svojho súrodenca brata.

Dozviete sa aj to, prečo patrí salto vzad k zakázaným prvkom, a aké najškaredšie zranenia môžu pri tomto športe vzniknúť.

Odporúčanie:

Ak chcete vidieť dokonalé krasokorčuliarske umenie, Alexandra Hagarová vám odporúča pozrieť si olympijskú jazdu krasokorčuliara Nathana Chena, alebo dvojice Aljona Savchenková a Bruno Massot.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu. To je len veľmi stručný opis srdca. Ide však o veľmi dôležitý orgán, bez ktoré by náš život nebol možný. Ako teda vyzerá jeho jeden bežný deň?

„Srdce nepriamo zabezpečuje funkciu všetkých orgánov tým, že ich zásobuje krvou. Funguje ako pumpa, ktorá potrubiami, teda cievami, zabezpečí, že krv príde k orgánom. Je to zodpovedná a vytrvalá práca,“ hovorí v podcaste Vizita detský kardiológ Marko Bjeloševič, ktorý pracuje v bratislavskej poliklinike Váš lekár, ako aj v Detskom kardiocentre a zároveň učí na Lekárskej fakulte UK.

Odborník dodáva, že srdce dospelého človeka udrie až 100-tisíckrát za deň, pričom platí, že srdce dieťaťa je ešte aktívnejšie. V priemere urobí dvojnásobný počet úderov denne.

Napriek tomu, akú má dôležitú úlohu, nevyžaduje od nás veľa. Jediné, čo chce, je pravidelný pohyb. Postačí aj chôdza, no behom ho potešíte viac.

„Srdce vtedy zrýchľuje a buduje si vytrvalosť. Vieme, že pravidelný pohyb, najmä na čerstvom vzduchu, je naozaj to, čo pomáha, predlžuje život, zlepšuje vytrvalosť a prospieva zdraviu,“ vysvetľuje detský kardiológ.

V novej epizóde podcastu Vizita sa s moderátorkou Denisou Prokopčákovou zhovárali o prípadoch, keď srdce nefunguje úplne ideálne a príčinou sú vrodené srdcové chyby.

Bjeloševič prezradí, ako vedia lekári určiť, či sa dieťa narodí s vrodenou srdcovou chybou, ktoré diagnózy sú najčastejšie a ako veľmi môže pacientom pomôcť operácia.

Odporúčanie:

Marko Bjeloševič vybral pre poslucháčov Vizity aj knižné odporúčania. Sú to knihy známeho lekára Borisa Bajera: Protokol prirodzenej plodnosti, Medicína výživy 1 a Medicína výživy 2.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Kiwi, figy, ryby, ale aj mandle. Tieto a mnohé ďalšie potraviny by podľa internetu mali zlepšiť kvalitu spánku a skoncovať s prebdenými nocami.

A potom sú aj také, ktorým by sme sa mali vyhnúť, ak chceme mať pokojný spánok. K tým patrí napríklad alkohol alebo syr. Je to však naozaj tak?

"Niektoré potraviny naozaj nie je vhodné jesť pred spaním. Patrí medzi ne aj alkohol. Vplýva totiž na architektúru spánku. Alkohol je takzvaný trankvilizér, čo znamená, že nás utlmuje a má sedatívny efekt. Spôsobí to, že rýchlejšie zaspíme. Problémom je však to, že v tomto spánku nezotrváme dlho a nie je ani taký kvalitný," vysvetľuje v podcaste Vizita nutričná špecialistka Nikoleta Šimonová.

Dodáva, že niektoré štúdie naozaj naznačujú, že po večernej konzumácii syru sa môže zvýšiť výskyt nepríjemných snov. "Plesňové syry majú väčšiu koncentráciu biogénnych amínov, ktoré môžu vplývať na to, aké sú naše sny."

V novej epizóde Vizity sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, prečo je spánková rutina dôležitá, či môže viesť nedostatok spánku k obezite, alebo či sa dajú prebdené noci jednoducho dospať.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Veda nám otvára nové obzory. Vďaka nej dnes vieme, čo sa deje s nádorom po chemoterapii, ale aj to, aký vplyv má spodná bielizeň na naše zdravie.

Pravidelne raz za mesiac sa Vizita zmení. Odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

Tento týždeň bude reč o tom, ako telo rozpoznáva rakovinové bunky ale aj o tom, čo hovoria výskumy o tangách a boxerkách.

Odporúčanie:

Dnešné odporúčanie ste už v podcaste Vizita určite počuli. No opäť sa k nemu vraciame. Je ním seriál Hodiny chémie, ktorý nájdete na Apple TV. Vznikol podľa knižnej predlohy s rovnakým názvom.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Najmladšie dievčatá, ktoré navštevujú psychiatrické ambulancie pre poruchy príjmu potravy, majú približne osem rokov. Najväčší nárast týchto diagnóz pozorujú lekári u jedenásť- a dvanásťročných detí.

"Poruchy príjmu potravy spája to, že človek začne vnímať jedenie ako problémové. Z jedla sa stáva nepriateľ," hovorí v novej epizóde Vizity psychiatrička Ivana Fuseková z Kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce poruchy príjmu potravy patrí mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatové prejedanie.

Psychiatrička však upozorňuje, že pribúdajú aj pacienti s diagnózami, ktoré mnohí ľudia nepoznajú. Patrí k nim najmä ortorexia a bigorexia.

"Ortorexia je nadmerné zaoberanie sa zdravými potravinami. V tomto prípade je strach viazaný na jednotlivé potraviny, či nie sú potenciálne pre zdravie nebezpečné, prípadne v akom množstve ich pacient môže prijať. Bigorexia je typickejšia pre mladých chlapcov. Ide o nadmerné zameriavanie na výzor a svalovú hmotu," objasňuje lekárka.

Dodáva, že stále platí, že poruchy príjmu potravy trápia častejšie dievčatá než chlapcov. Vlastnú skúsenosť s nimi má aj influencerka Nika Vujisić, autorka knihy Neinstantne krásna.

"Stále som mala pocit, že nemám dosť pevnú vôľu. Začalo sa to anorexiou, ktorá trvala niekoľko rokov, potom som prešla do záchvatového prejedania a neskôr sa k tomu nabalili ďalšie psychické problémy. Mala som depresie a potom mi diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu. Striedali s u mňa obdobia depresií a mánií," priznáva.

V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou zhovárali o tom, čo všetko so sebou poruchy príjmu potravy prinášajú, aký typ osobností je na ne náchylnejší, ale aj o tom, či sa dá boj s nimi definitívne vyhrať.

Odporúčanie:

Tento týždeň vybrali odporúčanie naše hostky. Nika Vujisić odporúča svoju knihu Neinstantne krásna, v ktorej sa zhovárala s trinástimi ľuďmi, ktorých potrápili poruchy príjmu potravy. Ivana Fuseková odporúča knihy Diagnóza F50 a Chuť žiť.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Počuli ste už niekedy o spasticite? Je to častá a závažná komplikácia. Trápi približne 40 percent pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu.

Medzi jej hlavné príznaky patrí zvýšené svalové napätie, skrátenie svalu a čiastočná strata hybnosti.

"Pacienti môžu pociťovať stuhnutosť, môžu mať kŕčovité prejavy, abnormálne polohy horných alebo dolných končatín a môžu mať aj bolesti," vysvetľuje príznaky spasticity v podcaste Vizita neurologička Zuzana Košutzká, ktorá pracuje na druhej neurologickej klinike Lekárskej fakulty a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

"Diagnostikuje sa klinickým neurologickým vyšetrením. Pacienta vyzveme, aby sa čo najviac uvoľnil a pasívne hýbeme jeho končatinami. Vďaka tomu zistíme, či je jeho svalové napätie zvýšené, znížené, alebo normálne," dodáva.

V novej epizóde podcastu Vizita sa budú s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávať o tom, po akých ochoreniach pacientov najčastejšie trápi a aj o tom, prečo sa na jej liečbu využívajú botulotoxínové injekcie a ako môžeme najviac pomôcť blízkym, ktorí s ňou bojujú.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Trénovať sa dá kdekoľvek a kedykoľvek. Pri kalistenike nepotrebujete žiadne špeciálne náradie ani oblečenie. Stačí vám vlastná hmotnosť a sebadisciplína. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je veľmi obľúbená.

"Najväčší boom zažívala kalistenika asi pred desiatimi rokmi. Odvtedy sa vytvorila na fitnes scéne stála komunita. Samozrejme, sčasti k tomu prispel aj covid. Keď boli fitká zatvorené, ľudia sa opäť vracali k cvičeniu s vlastným telom," vysvetľuje v podcaste Vizita obľúbenú formu cvičenia fitnes tréner Damián Vizár z EfectFitu.

"Ľudia si často myslia, že cvičenie s vlastným telom nie je vhodné na nárast svalovej hmoty. Je to však mýtus," dodáva.

V novej epizóde Vizity sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, ako sa dostal ku kalistenike, čo považuje za jej najväčšie prínosy a aké o nej kolujú mýty.

Odporúčanie:

K cvičeniu s vlastnou hmotnosťou patrí aj pole dance. V novembri sme sa rozprávali o radostiach aj úskaliach tohto športu s majstrami sveta Michaelou Michňákovou a Slavomírom Michňákom. Odkaz na túto časť nájdete v opise epizódy.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Sú dni, keď je cvičenie, odoslanie e-mailu či dokončenie práce akousi neprekonateľnou prekážkou. Naša myseľ uteká do iných zákutí a zrazu ani nevieme ako, a robíme niečo úplne iné. Jednoducho prokrastinujeme. Ako s mnohými zlozvykmi aj s prokrastináciou sa dá zatočiť.

Pravidelne raz za mesiac sa Vizita zmení. Odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte aj z podcastu Dve baby aj o vede.

Tento týždeň sa budú rozprávať o tom, čo sa v našom mozgu deje, keď prokrastinujeme, či sa s tým dá robiť, ale aj o tom, prečo by sme mali s pribúdajúcimi rokmi viac myslieť na to, ako vyzerá naša strava a zaradiť do svojej rutiny silové cvičenie.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Nestáva sa často, aby slovenská biotechnologická firma uzavrela veľký obchod so svetovou spoločnosťou. Na prvé počutie či čítanie ide o science fiction.

Ale keď to napíše prestížny americký časopis Forbes, zistíte, že je to realita. Príjemnú skutočnosť a dôkaz, že slovenskí vedci sa môžu presadiť v nesmierne náročnom a konkurenčnom prostredí.

V správe totiž stálo, že Sensible Biotechnologies, startup so sídlami v Bratislave a Oxforde, oznámil partnerstvo s Ginkgo Bioworks. Spoločne by mohli postaviť výrobu terapeutík na báze mRNA hore nohami.

Zakladateľmi nádejného startupu sú Slováci Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák.

Ich cieľom je vytvoriť geneticky upravené bunky, ktoré budú prirodzene produkovať mRNA. Tá by sa potom mala dať využiť na výrobu mRNA vakcín a liekov novej generácie, ktoré budú navyše mnohonásobne lacnejšie.

"Keď sme nad tým s Mariánom uvažovali, mysleli sme si, že to už určite niekomu napadlo. Veď je to také intuitívne. Ukázalo sa, že nie," hovorí v novej časti podcastu Vizita Miroslav Gašpárek, jeden zo zakladateľov Sensible Biotechnologies.

"Nikdy si nemôžeme byť na stopercent istí, no myslíme si, že sme prvá a najviac pokročilá firma na svete, ktorá sa snaží vymyslieť bunkový spôsob produkcie vysoko bezpečnej, vysoko funkčnej a zároveň zásadne lacnejšej mRNA," dodáva.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, ako vyzerala jeho cesta k syntetickej biológii, ako naozaj vyzerá svet startupov a či je náročné získať dobrých investorov.

Inovatívny mladý vedec prezradí aj to, čo ešte musia vedci vylepšiť na technológii mRNA, aby sa dala použiť na liečbu viacerých ochorení.

Odporúčanie:

Nie všetky startupy sú jednorožce. Existujú aj také, ktoré boli jednoducho len podvodom. K tým patrí aj spomínaná firma Theranos, ktorú založila ambiciózna Elizabeth Holmes.

Jej spoločnosť sľubovala prevratnú diagnostiku s použitím len pár kvapiek krvi. Príbeh Theranosu bol aj sfilmovaný. Ako seriál si ho môžete pozrieť na Apple TV.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Len relatívne krátko sa vieme vďaka odtlačkom prstov rýchlo a ľahko dostať do svojich mobilných telefónov. No v kriminalistickej praxi slúžia už viac ako 170 rokov najmä na identifikáciu páchateľov či obetí.

"Oficiálne boli uznané v Európe ako jedinečné až v devätnástom storočí, presne v roku 1853. A to vďaka úradníkovi Wiliamovi Herschelovi," vysvetľuje v podcaste Vizita antropologička Klaudia Kyselicová, ktorá pracuje v Akademickom centre výskumu autizmu a vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Herschel vo voľnom čase pracoval na výskume odtlačkov prstov. Vzorky zbieral od rodiny, známych aj cudzích ľudí.

"Odtlačky prstov zbieral po celý svoj život a zistil, že sú naozaj unikátne u každého človeka, ktorému ich odobral. Všimol si aj to, že sa vôbec nemenia. A preto sa rozhodol presadiť, aby odtlačky prstov nahradili na niektorých zmluvách v Európe podpis," hovorí expertka.

Neskôr vedci zistili, že odtlačky nie sú významné len vďaka anatomickej štruktúre. Skrývajú omnoho viac, preto sa už dnes využívajú aj na rôzne DNA analýzy.

"To, že z latentne odobratého odtlačku je možné získať genetickú informáciu, sa ukázalo v roku 1997. S odtlačkom prstu na vzorke tiež zanechávame produkty potných žliaz a v nich zakonzervované epitelové bunky. A tiež reziduá chemikálií alebo drog, ktorých sme sa dotkli," objasňuje Kyselicová.

V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Prokopčákovou rozprávali o tom, čomu vďačíme za unikátnosť odtlačkov prstov, o ich využití v kriminalistike, ale aj o tom, čo majú spoločné s neurovývinovými ochoreniami a autizmom.

Odporúčanie:

V kriminalistike nachádzajú uplatnenie viaceré biologické odvetvia. Existuje napríklad odbor, ktorý sa nazýva forenzná entomológia. Odborníci, ktorí sa mu venujú, skúmajú hmyz odobratý z tiel obetí. Forenzných entomológov na svete nie je veľa, no ak máte šťastie, stretnutie s nimi naozaj stojí za to.

A mne sa to nedávno pošťastilo. Rozhovor nájdete na webe denníka SME pod názvom: Zistíte, čoho všetkého sú ľudia schopní. Aké prípady potrápili forenzné vedkyne?

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Nočné pomočovanie považujú deti za jeden z najstresujúcejších faktorov. Nasleduje hneď po hádkach a rozvode rodičov, uvádza Národný portál zdravia.

Zvyčajne však nemá psychologickú príčinu. Základný dôvod je najmä v nedokončenom dozrievaní centrálnej nervovej sústavy.

„Mozog a miecha dozrievajú a z nejakého dôvodu nie je možné, aby počas spánku vyhodnotili vnemy, ktoré má dieťa z močového mechúra, ktoré mu hovoria, že je plný,“ vysvetľuje v podcaste Vizita urológ Ján Breza mladší, ktorý pôsobí v Národnom ústave detských chorôb, aj v súkromnej klinike Interklinik.

„V záujme toho, aby sa močový mechúr nepoškodil preplnením, tak sa počas spánku vyprázdni. Dieťa sa však pri tom nezobudí. Je veľmi dôležité upozorniť rodičov na to, že tento fenomén je absolútne nezávislý od vôle dieťaťa, nedokáže ho ovplyvniť, nevie sa zobudiť. Prebudí sa až vtedy, keď cíti mokré pyžamo, posteľ a je mu zima,“ dodáva.

V novej epizóde podcastu Vizita o najčastejších urologických problémoch detských pacientov sa dozviete aj to, aký je rozdiel medzi únikom moču a pomočovaním, čo sú ich najčastejšie príčiny, ale aj to, aký je rozdiel medzi zápalom dolných a horných močových ciest. A tiež to, či pri liečbe môže pomôcť urologický čaj.

Odporúčanie:

Urologické ťažkosti netrápia len deti, ale aj dospelých. V starších častiach Vizity sme sa rozprávali s urológom Jánom Švihrom mladším napríklad o obličkových kameňoch alebo netradičných prípadoch v urologickej ambulancii.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Možno ste to už niekedy zažili: prvý dojem môže byť veľmi klamlivý. A to napriek tomu, že sa zdá logický.

Napríklad ľudská DNA neobsahuje len dôležité časti, v ktorých sa ukrýva kód na tvorbu jednotlivých proteínov, ale aj niečo, čo vedci dlho nazývali odpad (z anglického junk DNA, pozn. red.). Na prvý pohľad totiž tieto reťazce nemali žiadnu úlohu. Aspoň to si mysleli doposiaľ.

Ukazuje sa však, že všetko môže byť inak.

Výskumy tiež odhaľujú, že prvý dojem môže zavádzať aj pri hypochondroch. Mnohí si pri tomto slove predstavia ľudí, ktorí sa prehnane starajú o svoje zdravie a každý deň sedia v ambulantnej čakárni. No zo zistení švédskych vedcov vyplýva, že ľudia, ktorí trpia hypochondriou, sa nedožívajú vyššieho veku. Naopak, majú tendenciu zomierať skôr.

Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Odborné rozhovory vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž bude rozprávať s biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte aj z podcastu Dve baby aj o vede.

Tento týždeň sa pozrú na záhadné úseky DNA aj nečakané zistenia o hypochondrii.

Odporúčanie:

Biologička Simona Schwarz vám tento týždeň odporúča sci-fi knihu Hora v mori, v ktorej vedci objavia vysokointeligentný druh chobotnice. Denisa Prokopčáková zase Genetiku od Eduarda Kočárka, ktorá ponúka ucelený výklad stredoškolského učiva.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Niektorí odborníci hovoria, že ak je naše telo za ideálnych podmienok perfektne vyladený stroj, tak pečeň je jednou z jeho najdôležitejších súčiastok.

Je najväčším orgánom brušnej dutiny, priemerne váži približne 1,5 kilogramu. Hrá dôležitú úlohu pri metabolizme, slúži na detoxikáciu organizmu, ako zásobáreň glykogénu, dokáže vytvárať bielkoviny a aj žlč.

Ochorenia pečene sú podľa lekárov stále výrazne stigmatizované.

"Je zaujímavé, že ak má niekto choré srdce alebo pľúca, neváha o tom hovoriť so svojimi blízkymi alebo trebárs známymi v čakárni u zubára," hovorí v podcaste Vizita Ľubomír Skladaný, vedúci hepatológ v Transplantačnom centre v Banskej Bystrici.

"Ale o chorobách pečene ľudia hovoria s väčšou ťažkosťou. Na celom svete je s ochoreniami pečene spojená určitá stigma. Stále si totiž spoločnosť navráva, že ak má človek problémy s pečeňou, musí byť alkoholik," dodáva.

Napriek tomu priznáva, že na Slovensku je za približne polovicu všetkých chorôb pečene zodpovedný práve alkohol. Platí to pri miernych, stredne závažných aj závažných ochoreniach.

V novej časti Vizity sme sa zhovárali aj o tom, ako sa za uplynulé desaťročia zmenila naša strava, prečo sa táto zmena pečeni nemusí páčiť alebo čo má tento orgán spoločné s imunitným systémom.

Odporúčanie:

Vstrebávanie vitamínov, minerálov nie je vôbec jednoduchá téma. Podrobnejšie sme sa o tejto téme rozprávali v staršej časti Vizity s biológom Viktorom Bielikom. Nájdete ho pod názvom: Po prebudení je lepšie vypiť pohár vody, než siahať hneď po vitamínoch.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Zľavnené predplatné na SME.sk za 31 eur nájdete na sme.sk/narodeniny

_

Syndróm polycystických vaječníkov trápi počas reprodukčného veku približne osem až trinásť percent žien, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia.

Podľa WHO zostáva na celom svete nediagnostikovaných až 70 percent žien s týmto syndrómom.

"Platí tiež, že pri tejto diagnóze je veľmi veľa takzvaných čiernych čísel. Znamená to, že mnohé ženy sú nesprávne diagnostikované. Napriek tomu, že syndróm polycystických vaječníkov majú, prepadávajú sitom a lekár im nestanoví diagnózu," vysvetľuje v podcaste Vizita gynekologička Lenka Lapides z reprodukčnej klinky Reprofit.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, ako lekári diagnostikujú syndróm polycystickcých vaječníkov,prečo na jeho určenie nestačia iba cysty na vaječníkoch, čo pre ženu táto diagnóza znamená, alebo či je nutné pri liečbe vždy nasadiť antikoncepciu.

Odporúčanie:

Tento týždeň by som vámrada opäť odporučila Gyncast, podcastovú minisériu denníka SME o gynekologických a pôrodníckych témach.Moderuje ho Janka Imrichová a jej stálym hosťom je primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne Peter Kaščák.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Najprv sa stal populárnym medzi bohatými a slávnymi, jeho užívaním sa chválil aj známy podnikateľ Elon Musk. Netrvalo dlho, a Ozempic spôsobil ošiaľ na sociálnych sieťach. Vo videách, ktoré videlo takmer pol miliardy ľudí, mnohí zdieľali zázračné premeny svojej postavy.

Média o ňom informovali ako o výnimočnom lieku, ktorý má potenciál zastaviť epidémiu obezity. Stačí iba jedna injekcia Ozempicu týždenne a prebytočné kilá miznú. Čoraz častejšie sa však ozývajú aj hlasy ľudí, ktorým liek spôsobil vážne nežiaduce účinky.

„Liek Ozempic je primárne vyvinutý na liečbu cukrovky druhého typu. Stimuluje totiž produkciu inzulínu a potláča glukagón. To je však len jeden jeho účinok. Okrem toho pôsobí aj na tráviaci trakt a práve z toho vyplývajú mnohé jeho nežiaduce účinky: pocit plnosti, napínanie na zvracanie a podobne," vysvetľuje v podcaste Vizita obezitologička Adela Penesová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

„Má vplyv aj na centrálny nervový systém, konkrétne na mozgovú časť, ktorá sa nazýva hypotalamus. Ale aj ďalšie, takzvané hedonické centrá alebo centrá užívania si jedla,“ dodáva.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa rozprávali o tom, čo sa v ľudskom tele deje po užití liekov Wegovy, Ozempic alebo Saxenda, ako sa tieto lieky podávajú, aké sú možné riziká spojené s ich užívaním, a či môžu byť nebezpečné.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Medicína a farmácia sú plné príbehov. Aj tie formovali svet, v ktorom dnes žijeme. Mnohé z nich sú verejnosti neznáme a pomaly zapadajú prachom. Lekárka Lívia Hlavačková sa ich rozhodla oprášiť vo svojej novej vedecko-popularizačnej knihe Od elixírov po lieky.

Pravidlá na to, čo všetko musí spĺňať liek pred uvedením na trh, platia len relatívne krátko. V minulosti na ich účinky ľudia prichádzali na základe vlastnej skúsenosti, ktorá so sebou často prinášala aj smrť.

Jedným z liekov, ktoré boli varovným znamením a privolali potrebu určitých regulácií, bol talidomid.

„Liek bol určený na rannú nevoľnosť, a keďže si všetci mysleli, že je veľmi bezpečný, dávali ho aj tehotným ženám. Lekári sa totiž domnievali, že talidomid telo neabsorbuje tak, ako vtedy používané barbituráty. A preto vraj nehrozilo riziko predávkovania sa,“ vysvetľuje v podcaste Vizita Lívia Hlavačková.

„Až po niekoľkých rokoch sa zistilo, že keď sa podáva počas tehotenstva, spôsobuje vývojové chyby. Konkrétne chorobu, ktorá sa nazýva fokomélia. Skrátia sa pri nej dlhé kosti končatín natoľko, že to vyzerá, akoby dieťaťu rástla dlaň priamo z ramena či chodidlo z panvy.“

V podcaste sa dozviete aj to, prečo antibiotikum v malinovom sirupe v roku 1937 zabilo stovky detí, alebo ako dlho dnes vedcom trvá, kým vyvinú liek.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka, uvádza Liga za duševné zdravie.

Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, ale aj pokles sebavedomia, poruchy spánku, a rôzne bolesti.

„O depresii ako o duševnej poruche hovoríme vtedy, ak jej príznaky pretrvávajú aspoň dva týždne. Prejavuje sa tým, že človek má veľmi smutnú náladu, nič ho nevie potešiť, obviňuje sa za veci, ktoré mohol urobiť a neurobil, alebo naopak. Takýto človek by ma vyhľadať odbornú pomoc,“ vysvetľuje v podcaste Vizita farmakologička Daniela Ježová, ktorá pôsobí v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

Viacerí z nás majú medzi svojimi blízkymi človeka, ktorí trpí depresívnou poruchou. S blížiacimi sa Vianocami uvažujeme, aký dar by mu urobil radosť. Vedkyňa radí, aby sme boli v tomto smere opatrní.

„Mnohí z nás určite majú vo svojom okolí človeka, ktorý trpí depresívnou poruchou a je nešťastný. Vieme, že celý život túžil kúpiť si zájazd do Turecka, no nikdy sa mu to nepodarilo. A s dobrým úmyslom mu ho kúpime, pretože mu chceme urobiť radosť,“ hovorí Ježová.

„V skutočnosti však tomu človeku iba ublížime, pretože napriek tomu, že by sa naozaj chcel tešiť, nevie to. Navyše, vidí vašu snahu, vie, že ste mu chceli pomôcť, začne viniť sám seba, a to jeho pocity smútku, neistoty a nešťastia ešte viac prehĺbi,“ dodáva.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, aké sú teórie vzniku depresie, prečo vedci stále skúmajú mechanizmus účinku antidepresív, ale aj o tom, prečo neodporúča pacientovi s depresiou darovať zájazd do zahraničia.

Odporúčanie:

Depresia je jednou z tém, kvôli ktorej nám často píšete. Chceli by ste o nej vedieť viac. Na webe denníka SME nájdete viaceré dlhé a vyčerpávajúce rozhovory o depresívnej poruche. Odporúčam vám napríklad rozhovor so psychiatrom Cyrilom Höschlom alebo Jiřím Horáčkom.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Ak začínate so športom, vybrať si aktivitu, ktorá bude ideálna, nie je vôbec jednoduché. Väčšinu ľudí láka beh, napriek tomu, že podľa trénerov nie je ani zďaleka vhodný pre každého.

Platí však, že bez ohľadu na to, či sa venujete behu, bicyklovaniu, lyžovaniu, alebo plávaniu, nemali by ste podceniť silový tréning. Slúži totiž ako prevencia pred zraneniami a zvyšuje športovú výkonnosť.

Tento týždeň zavíta do nášho štúdia tréner Šimon Klimčík, ktorý je jedným z autorov novej knihy o pohybe s názvom Nerev.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa bude rozprávať o tom, ako vybrať ten správny šport, aké sú prínosy a benefity bicyklovania, behu či plávania, prečo pri lyžovaní dochádza často k zraneniam, ale aj o tom, aké je byť súčasťou trénerského tímu Petry Vlhovej.

Odporúčanie:

Ak sa chcete dozvedieť viac o behu a plávaní, odporúčam vám dva staršie rozhovory, ktoré nájdete na webe denníka SME. Prvý je rozhovor s biologom Viktorom Bielikom, druhý zase s trénerom plávania Matúšom Putalom. Odkazy na ne nájdete v opise tejto epizódy.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Bežná teplota zdravého ľudského tela sa pohybuje v rozmedzí od 35,8 do 37 stupňov Celzia.

Ak teplomer ukazuje vyššiu hodnotu, znamená to, že máte horúčku. A tiež, že vo vašom tele pravdepodobne prebieha neúprosný boj s infekciou.

Hoci vám to možno nikdy nenapadlo, horúčka predstavuje pre telo vážnu investíciu. Zohriať celý systém o niekoľko stupňov Celzia ho totiž stojí naozaj veľa energie.

Rýchlosť metabolizmu sa zvýši zhruba o 10 percent na každý stupeň, o ktorý stúpne telesná teplota. Na to, aby človek prežil, musí telo spaľovať viac kalórií. A to všetko sa deje v snahe posilniť imunitný systém.

Tento týždeň bude hostkou redaktorky Denisy Prokopčákovej farmaceutka Karin Marček Malenovská. Reč bude o tom, ako v našom tele vzniká horúčka, ktoré teplomery ju dokážu najpresnejšie zmerať, akými liekmi ju môžeme znížiť, či je iné dávkovanie u detí a u dospelých, a v ktorých situáciách by sme mali vyhľadať lekára.

Odporúčanie:

Zima je obdobie, keď sa na nás ľahšie a rýchlejšie lepia rôzne patogény. V starších častiach Vizity sme sa rozprávali s virologičkou Tatianou Betákovou o víruse chrípky, nedávno aj s pneumológom Štefanom Laššánom o pneumokokoch.

Tento rok odborníci zaznamenali medzi deťmi zvýšený počet prípadovtakzvaného suchého alebo studeného zápalu pľúc. Bližšie informácie sme vám priniesliv dvoch textoch v denníku SME.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Vyplňte podcastový prieskum a pomôžte nám zlepšiť váš poslucháčsky zážitok -sme.sk/prieskum  _

Zima je ideálnym obdobím na čítanie. Mnohí z nás už netrpezlivo čakajú na to, ako sa počas Vianoc zabalíme do najhrubšej deky, pripravíme si horúci čaj a pustíme sa do objavovania nových príbehov.

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

V tejto epizóde spolu zaspomíname na knihy, ktoré nás v roku 2023 zaujali. A povieme si aj o tých, ktoré nás ešte len budú čakať pod vianočným stromčekom.

Odporúčanie:

A na záver ešte odporúčanie. Ak by ste chceli podporiť niečo pekné a užitočné, deti zo základnej školy v nitranskych Dražovciach by radi vydali kuchársku knihu Bašavel v kuchyni. Prinesie ich recepty na jedlá, príbehy z lavice, ale aj zamyslenia sa, ako sa v príprave jedla zrkadlí celý ich život.Podporiť jej vydanie môžete na Donio.sk.

_

Knihy spomenuté v tejto epizóde:

Hodiny chémie, Od elixírov po lieky, Storočie chirurgov, Ríša chirurgov, Demon Copperhead, Anti-Diet: Reclaim Your Time, Money, Well-Being, and Happiness Through Intuitive Eating, Empire of Pain: The Secret History of the Sackler Dynasty, Letters from Father Christmas

Dokument: Všetka tá krása a zabíjanie

TV Seriál:Lessons in chemistry _

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Genetika je vedná disciplína, ktorá skúma dedičnosť a premenlivosť. Jej zakladateľom je Johann Gregor Mendel, ktorý v roku 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností.

Odvtedy sa genetika rozvíjala a odborníci našli jej využitie nielen v poľnohospodárstve a biotechnológiách, ale aj v medicíne.

Tento týždeň bude hostkou v podcaste Vizita genetička Zdena Bartošová z genIn, spoločnosti, ktorá sa venuje nutrično-genetickému poradenstvu.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, čo sú gény, ako je možné, že sa môžu vypínať alebo zapínať, do akej miery ich môže ovplyvňovať prostredie a na čo by sme si mali dávať pozor pri výbere komerčných DNA testov.

Odporúčanie:

Pomaly sa k nám prikráda zimný čas, teda obdobie ideálne na pozeranie filmov a čítanie kníh. Mojím odporúčaním je preto kniha Hodiny chémie, ktorú napísala americká spisovateľka Bonnie Garmus.

Ocitnete sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a hlavným miestom deja bude najmä vedecké laboratórium. Chemička Elizabeht Zottová sa v ňom kolegom snaží dokázať, že nie je priemernou vedkyňou, ale ani priemernou ľudskou bytosťou.

Zvratom životných udalostí sa z nej však stane slobodná matka a vyhodia ju z práce. Keď už všetko vyzerá beznádejne, dostane pracovnú ponuku, aby sa stala hlavnou moderátorkou kuchárskej relácie Večera o šiestej.

A hoci produkcia mala záujem o krásnu ženu v tesných šatách, ktorá v jednej ruke drží vysávač, v druhej dieťa a nohou zatvára rúru na pečenie, dostane niečo úplne iné. Vedkyňu, ktorá volá kuchynskú soľ chlorid sodný.

Elizabeth každý večer o šiestej učí ženy nielen to, že varenie aj život sú chémia, ale aj ako si vážiť seba samých.

Je to svet verzus Elizabeth Zottová, ale som si istá, že hlavnej postave budete držať palce aj na nohách. Pod rovnakým názvom nájdete na Apple TV aj seriál.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Laicky sa dá povedať, že pole dance je kombináciou akrobacie a tanca okolo vertikálnej tyče. Na prvý pohľad jednoduché a ladné pohyby však testujú vytrvalosť, flexibilitu aj kreativitu.

Niektoré zdroje uvádzajú, že história pole danceu siaha do 12. storočia. V tom období vznikla v Indii tradičná športová disciplína Mallakhamb, pri ktorej akrobati využívajú drevenú tyč.

Iné štúdie ho zase spájajú s čínskymi tancami pri tyči alebo africkými kmeňovými tancami plodnosti.

A hoci si aj dnes mnohí myslia, že ide iba o erotické pohyby v striptízových kluboch, isté je, že za uplynulých 20 rokov prešiel tento šport obrovský kus cesty.

Koncom roka 2017 bol dokonca pole dance uznaný ako oficiálna športová disciplína.

Tento týždeň zavítajú do nášho štúdia manželia Slavomír Michňák a Michaela Michňáková, ktorí na tohtoročných majstrovstvách sveta World Pole and Aerial Championship získali zlatú medailu.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, ako sa k pole danceu dostali, čo pre nich znamená, alebo aké úskalia museli pred šampionátom.

Odporúčanie:

A na záver ešte tradičné odporúčanie. Naše podcastové štúdio už v minulosti navštívili dve akrobatky. Prvou bola Kristína Janíková z Acrobatixu, s ktorou sme sa rozprávali o akrobacii na šále a kruhu. Druhou Monika Šichmák Bočová, zakladateľka Centra vzdušnej akrobacie, ktorá hovorila o tom, aké náročné bolo pre ňu bojovať s diastázou po pôrode.

Oba rozhovory sú veľmi priateľsky ladené, a ak vás zaujímajú akrobatické športy, určite stoja za vypočutie. Odkaz na ne nájdete v opise tejto epizódy.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Na Slovensku sú choroby dýchacej sústavy štvrtou najčastejšou príčinou smrti, uvádza Národný portál zdravia.

Pneumokokový zápal pľúc je celosvetovým problémom. Aj globálne patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Štatistiky hovoria, že ani z dlhodobého hľadiska sa za uplynulých dvadsať rokov úmrtnosť na toto ochorenie zásadne nemení a dosahuje okolo osem percent.

Naopak, rastie závažnosť priebehu ochorenia. Pacienti vyžadujú intenzívnu starostlivosť a rôzne formy ventilačnej podpory.

Tento týždeň zavíta do nášho štúdia pneumológ Štefan Laššán, prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Redaktorka Denisa Prokopčáková sa s ním bude rozprávať o tom, čo sú pneumokoky, koho pneumokokové infekcie najviac ohrozujú a ako sa pred nimi účinne chrániť.

Odporúčanie:

Jeseň je začiatkom chrípkovej sezóny. Ak sa chcete o chrípke dozvedieť viac, určite si vypočujte starší diel podcastu Vizita s názvom: Vírus chrípky podceňujeme. Môže poškodiť srdcový sval aj viesť k demencii, v ktorom bola hostkou virologička Tatiana Betáková.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Jeseň je obdobie roka, ktoré si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť o naše zdravie. Okrem chrípky bojujeme s jesennými alergiami, suchou pokožkou aj so sezónnou depresiou.

Niektorým z vymenovaných vecí sa dá predchádzať prevenciou, iné zmierniť pomocou cvičenia alebo vhodne zvoleného jedálneho lístka.

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Redaktorka Denisa Prokopčáková sa v nej bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

V dnešnej epizóde nájdete veľa tipov na to, ako prežiť koniec roka v dobrom zdraví.

Odporúčanie:

Jeseň je čarovné obdobie v mnohých ohľadoch. Jedným z nich je aj to, že pred Vianocami pravidelne vychádza veľa dobrých kníh. Práve teraz napríklad vydáva vydavateľstvo Artis Omnis knihu od lekárky Lívie Hlaváčkovej.

Volá sa Od elixírov po lieky a dozviete sa v nej príbehy o tom, ako sme sa prepracovali od liečebných postupov antického Grécka až k modernými prípravkom.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Pupočníkovú krv môžeme bez výčitiek označiť za zázračnú tekutinu. Ide o krv novorodenca, ktorá zostáva po jeho narodení a prestrihnutí pupočníka v placente a v pupočnej šnúre.

Jej výnimočnosť spočíva v tom, že obsahuje vzácne krvotvorné kmeňové bunky. Tie sú mladé, svieže a najmä nezaťažené získanými ochoreniami, rôznymi liečbami alebo starnutím.

Krvotvorné kmeňové bunky sa používajú na liečbu vyše 80 život ohrozujúcich ochorení. Patria k nim aj leukémia, nádory lymfatického systému alebo chudokrvnosť.

Tento týždeň zavíta do nášho štúdia molekulárna genetička Dominika Raffajová z Cord Blood Center.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, kedy a ako sa pupočníková krv odoberá, na čo všetko je dobrá a či si ju môže dať odobrať aj žena, ktorá trpí tehotenskou cukrovkou.

Odporúčanie:

V posledných rokoch pribúda počet rizikových tehotenstiev. Odborníci tento jav pripisujú viacerým okolnostiam: nárastu civilizačných ochorení, vyššiemu veku rodičiek, a aj ich horšiemu zdravotnému stavu.

Vedci z Karlovej univerzity objavili nedávno metódu, ktorá by mohla tehotným ženám pomôcť. Vyvinuli nové testy, ktorými dokážu už v prvom trimestri s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať vážne komplikácie v neskorších fázach tehotenstva.

S vedúcou výskumného tímu profesorkou Ilonou Hromadníkovou z 3. lekárskej fakulty Karlovej univerzity som sa o týchto testoch rozprávala v texte s názvom: Objav českej vedkyne môže pomôcť budúcim mamičkám. Presnejšie odhalí rizikové tehotenstvo.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Problém splodiť dieťa má v súčasnosti v Európe približne každý piaty pár.

U žien môže dochádzať z dôvodu menšieho počtu vajíčok k predčasnej menopauze, mužom v ekonomicky rozvinutých krajinách klesá počet aj kvalita spermií.

Tento týždeň zavíta do nášho štúdia lekár Boris Bajer, ktorý je autorom knihy Protokol prirodzenej plodnosti.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o tom, ako môžu chlad a teplo ovplyvňovať kvalitu spermií, ale aj o tom, do akej miery ovplyvňuje plodnosť pitie alkoholu, fajčenie a životný štýl.

Odporúčanie:

Prečo má neplodnosť stúpajúci trend, stále presne nevieme. Jednou z možností môže byť aj vplyv takzvaných endokrinných disruptorov, ktoré vedci označujú aj ako hormonálne buldozéry.

Asi pred rokom som sa o tejto téme rozprávala s profesorom Jaroslavom Petrom, ktorý sa venuje reprodukčnej biológii vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Prahe. Text má názov Keď vidím ľudí, ako sŕkajú kávu z papierových pohárov, chytám sa za hlavu, a nájdete ho na webe denníka SME.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Dopyt po estetických procedúrach je vyšší než kedykoľvek predtým, uvádza Britská asociácia estetických chirurgov. Medzi najpopulárnejšie zákroky stále patria zväčšenia pŕs a výplne pier.

Dôvody môžu byť podľa odborníkov rôzne, od klesajúcich nákladov na zákrok až po skresľovanie reality na sociálnych sieťach.

Výskumy tiež ukazujú, že skrášľovacie operácie podstupujú častejšie ľudia, ktorí majú nízke sebavedomie, alebo boli za svoj vzhľad v minulosti terčami rôznych posmeškov.

Prvé prsné implantáty uzreli svetlo sveta v roku 1961. Vytvorili ich americkí plastickí chirurgovia Thomas Cronin a Frank Gerow. No aj predtým ženy hľadali metódy, ako zvýrazniť svoje poprsie. Používala sa napríklad volská chrupavka, silikónový tuk alebo hadí jed.

Estetická chirurgia bude témou aj nového dielu podcastu o zdraví Vizita. Pozvanie prijal estetický chirurg Lukáš Šimko, ktorý pôsobí v súkromnej klinike Interklinik.

S redaktorkou Denisou Prokopčákovou sa budú rozprávať o popularite estetických zákrokov na Slovensku, ale aj o tom, aké implantáty sa používajú pri zväčšení pŕs dnes, s čím by mali pacientky počítať, ak sa rozhodnú pre tento zákrok. Dozviete sa, aká je životnosť implantátov alebo či je operácia náročnejšia, ak ide o náhradu celého prsníka.

Odoporúčanie:

Lukáš Šimko sa okrem estetickej medicíny venuje aj chirurgii ruky. Keď bol hosťom Vizity prvýkrát, rozprávali sme sa o syndróme karpálneho tunela. V staršej epizóde sa dozviete napríklad to, čo zapríčiňuje, že je nerv v ruke utláčaný, prečo ním trpia častejšie ženy ako muži a kedy je už nutná operácia.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Zrak patrí medzi päť základných ľudských zmyslov. Máme ho vďaka očiam, ktoré prijímajú svetlo zo sveta okolo nás a následne prenášajú vizuálne informácie do mozgu. Vďaka nim vzniká vnem, ktorý nám umožňuje vnímať svetlo, farby aj tvary predmetov, či orientovať sa v priestore.

Možno ste nevedeli, ale ľudské oko sa skladá z viac ako dvoch miliónov pracovných častí a očné svaly sú najaktívnejšie svaly v ľudskom tele.

Oči sú zároveň skvelým a viditeľným indikátorom nášho zdravotného stavu. Prezradia viac, ako si myslíte.

A napriek tomu, že medicína za uplynulé roky pokročila míľovými krokmi, transplantácie oka zatiaľ stále nie sú možné.

Dôvod, prečo to tak je, vysvetlí očný lekár Vladimír Siska, ktorý bol hosťom redaktorky Denisy Koleničovej v novej epizóde podcastu Vizita.

Primár očného centra Excimer vysvetlí aj to, kedy sa môže zmeniť farba bielka, a či je oko jedným z prvých orgánov, ktoré vykazujú príznaky vysokého krvného tlaku. Ponúkne aj rady, ako sa starať o zdravie očí.

Odporúčanie:Pri cestovaní do Prahy väčšinou smerujú naše kroky na typické turistické miesta. Pre niekoho je to Orloj, pre iného Václavské námestie. Praha však skrýva v sebe omnoho viac. Napríklad už niekoľko rokov v nej môžete navštíviť Neviditeľnú výstavu, ktorá vám priblíži svet z perspektívy nevidiacich ľudí. V zatemnenej časti zistíte, s akými nástrahami sa musia každý deň popasovať. A vo viditeľnej časti výstavy sa zase zoznámite s rôznymi pomôckami, ktoré nevidiacim ľuďom uľahčujú život.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Kto v uplynulých rokoch nevyfarbil aspoň jednu antistresovú maľovanku, toho akoby zázrakom nezachytila nová módna vlna. A reč v tomto prípade nie je o deťoch, ale o dospelých. U mentálne zdravie čelilo v poslednom období mnohým výzvam. Covid, potom inflácia, teraz predvolebné prekáračky. A k tomu ešte každodenný rodinný i pracovný stres.

No, naozaj môže taká, zdanlivo obyčajná, činnosť pomôcť zlepšiť naše duševné zdravie?

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Budem sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

V tejto epizóde spolu rozoberieme nielen antistresové maľovanky, ale pozrieme sa aj na to, prečo sú oči dôležité, aké činnosti nám môžu pomôcť na to, aby sme svoj zrak zlepšili.

Odporúčanie:

Mojím tohto týždňovým odporúčaním je Simčina séria textov s názvom Zdravší vďaka neurovedcovi.

V článkoch čitateľom približuje vplyv rôznych faktorov na fyzické aj duševné zdravie a uvádza konkrétne tipy, pomocou ktorých môžu obe oblasti zlepšiť.

Spoločným menovateľom všetkých častí je neurovedec Andrew Huberman. Texty nájdete na portáli Veda na dosah, ktorý patrí pod Centrum vedecko-technických informácií. Odkaz prikladám do opisu tejto epizódy.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Obezita je často vnímaná ako estetický problém, no dôležité je najmä to, že vedie k mnohým zdravotným ťažkostiam. Napríklad k zvýšeniu výskytu cukrovky, zvýšenému krvnému tlaku, srdcovo-cievnych chorôb alebo rôznych foriem rakoviny. Napriek tomu sa stáva, že obéznym ľuďom podľa krvných testov nič nie je. A sú úplne fit. Znamená to však, že sú zdraví?

V novej epizóde Vizity zavíta do nášho štúdia biológ Viktor Bielik, ktorý je dekanom Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

Budeme sa rozprávať o najčastejších príčinách obezity, o tom, v koľkých percentách prípadov môže byť spôsobená genetikou, kedy sa v tele začnú produkovať zápalové baktérie a čo to pre nás znamená.

Odporúčanie:

Ak sa chcete o črevnom mikrobióme dozvedieť viac, odporúčam vám vedeckú monografiu Viktora Bielika a Kataríny Šoltys s názvom Črevný mikrobióm.Možno sa pri jej zháňaní trochu zapotíte, no napriek tomu, že je vypredaný, v mnohých menších kníhkupectvách sa dá stále zakúpiť.

A ak uprednostňujete tituly, ktoré sú napísané jednoduchším jazykom, skúste napríklad knihu Zdravie bez liekov od gastroenterológa Ladislava Kuželu. Je napísaná veľmi zrozumiteľne a dozviete sa v nej veľa zaujímavostí o črevnom mikrobióme. Napríklad aj to, ako ovplyvňuje výber partnera.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

"Nikdy v živote som sa necítila taká zronená, zničená, ubolená, v depresii," priznala po pôrode v príspevku na instagrame profesionálna akrobatka Monika Šichmák Bočová. Jej pôrod sa nezaobišiel bez komplikácií. Najprv prišiel nečakaný akútny cisársky rez, neskôr sa pridali aj problémy s diastázou, teda rozstúpením brušných svalov.

Šok nastal, keď na prvej rehabilitácii zrazu nezvládla zdvihnúť nohu ani niekoľko centimetrov od cvičiacej podložky. "Môj mozog dal síce pokyn, ale telo vôbec nereagovalo. Akoby tam chýbala spojka medzi mozgom a telom," opisuje chvíle, keď sa cítila slabá a bezradná.

Pri bruchu väčšinou riešime len to, či je veľké, malé, oblé, alebo ploché. No dôležité je najmä to, či je dostatočnou oporou pre chrbticu a vnútorné orgány. Práve vtedy totiž môžeme povedať, že je funkčné. A to je tiež dôvod, prečo môže byť diastáza po pôrode veľkým problémom.

"Diastáza sa uvádza ako rozstup priameho brušného svalu, teda rectus abdominis. Vzniká následkom oslabenia väzivového tkaniva, ktoré spája spomínaný sval. Nazýva sa linea alba. V tehotenstve sa toto tkanivo prirodzene rozširuje, aby malo dieťa väčší priestor na rast a tiež aby netrpeli vnútorné orgány. Je normálne, že sa to počas tehotenstva deje," vysvetľuje v podcaste Vizita fyzioterapeutka Klára Kozáčiková, ktorá pracuje v súkromnej klinike Rehab klinik.

"Diastázu však považujeme za väčší rozstup. Rozlišujeme totiž rozstup brušného svalu, ktorý je do jedného centimetra, prípadne centimetra a pol. Tento rozstup má veľmi veľa ľudí, možno takmer každý z nás. Pri diastáze je rozstup väčší, väčšinou od centimetra a pol až nad dva centimetre. To už vie veľmi ovplyvniť zdravie. A to nielen ženské," dodáva.

Ženy, ktoré ňou trpia, majú často ťažkosti s peristaltikou čriev, s únikom moču, oslabeným panvovým dnom či s bolesťou chrbtice.

V novej epizóde Vizity sa fyzioterapeutka Klára Kozáčiková a Monika Šichmák Bočová, majiteľka Centra vzdušnej akrobacie, rozprávali s redaktorkou Denisou Koleničovou o tom, aké komplikácie so sebou diastáza prináša, koľko žien po pôrode trápi a tiež, prečo je dôležitá rehabilitácia.

Odporúčanie:

Po vypočutí podcastov nám často píšete, že vás téma zaujala a chceli by ste sa o nej dozvedieť viac - z filmov, podcastov alebo kníh. A tak sme sa rozhodli, že ku každej epizóde pridáme odporúčanie moderátorky alebo hosťa či hostky na zdroje, z ktorých sa môžete dozvedieť o danej téme viac.

Tento týždeň by som vám rada odporučila Gyncast, podcastovú minisériu denníka SME o gynekologických a pôrodníckych témach. Moderuje ho Janka Imrichová a jej stálym hosťom je primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne Peter Kaščák.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Prvý deň v materskej škole sprevádzajú silné emócie. Tie neprežívajú len deti, ale aj rodičia. Niektorí odborníci dokonca tento deň prirovnávajú k pomyselnému prestrihnutiu pupočnej šnúry. Je to prvýkrát, keď rodičia opustia svoje dieťa na dlhší čas, ide teda o veľkú životnú zmenu.

"Prvý deň v materskej škole je náročný pre oboch: deti aj rodičov. Hlavnú úlohu tam podľa mojich skúseností hrá dôvera, a to vo viacerých rovinách. Napríklad, ako veľmi rodič dôveruje presvedčeniu, že materská škola je pre dieťa dôležitá a tiež ako veľmi dôveruje svojmu dieťaťu, že zvládne byť od neho na istý čas odlúčené," vysvetľuje v podcaste Vizita školská psychologička Veronika Kevely.

Dôležitá je aj sebadôvera dieťaťa a to, či dôveruje rodičom.

"Dôverujem im, že ma nechávajú na bezpečnom mieste, kde mi bude dobre, kde ma budú mať radi a ktoré budem mať rado ja. To je to, čo by si dieťa malo odnášať. V neposlednom rade je dôležité, ako rodič dôveruje inštitúcii, v ktorej zanecháva svoje dieťa a profesionalite pedagogického personálu," dodáva expertka.

V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, čo a ako vníma trojročný človek alebo aké veci by mali ovládať deti pred nástupom do škôlky. Prebrali aj to, či treba brať plač ako niečo alarmujúce.

Odporúčanie:

Po vypočutí podcastov nám často píšete, že vás téma zaujala a chceli by ste sa o nej dozvedieť viac - z filmov, podcastov alebo z kníh. A tak sme sa rozhodli, že ku každej epizóde pridáme odporúčanie moderátorky alebo hosťa či hostky na zdroje, z ktorých sa môžete dozvedieť o danej téme viac.

K aktuálnemu dielu vybrala knihy Veronika Kevely. Všetkým, ktorí sa chcú dozvedieť o detskom mozgu a vzťahovej väzbe viac, odporúča nasledovné diela: Detský mozog vysvetlený rodičom(Bilbao Álvaro), Cesta ku šťastnému dětství (Catherine Gueguen) aEfekt pripútania(Peter Lovenheim).

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Jedlo hrá v našom živote dôležitú úlohu. Ľudské telo bez neho nemôže fungovať. Nemalo by nám len chutiť, ale aj posilniť imunitu a ochrániť pred rozličnými ochoreniami.

Môže nás však cviklová šťava zbaviť rakoviny? Vyliečime brusnicami zápal močového mechúra? Zhoršuje čokoláda akné? A môže fungovať urinoterapia?

Aj na tieto otázky odpovedali v špeciálnej epizóde Vizity naživo na bratislavskom Tyršáku urológ Ján Švihra mladší a výživová špecialistka Nikoleta Šimonová.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Niektorí si myslia, že nie sú nažive, iní, že ich ruku riadi vyššia kozmická sila a existujú aj takí, ktorí vnímajú predmety okolo seba ako obrovské a ľudí ako miniatúry.

Mnohé psychiatrické diagnózy sú dnes už známe. Spomeňme len niekoľko z nich - úzkostná porucha, depresia, schizofrénia alebo bipolárna porucha. Okrem nich však existujú aj veľmi ojedinelé syndrómy. Sú to prípady, s ktorými sa mnohí psychiatri nestretnú ani za celý svoj profesijný život.

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

V novom vydaní spolu rozberali aj kmeňové bunky. O ich vlastnostiach sme sa dozvedeli len pred pár desiatkami rokov. Veda však napreduje neuveriteľným tempom a dnes ich vieme využívať na liečbu dedičných aj rakovinových ochorení.

Na veľkej konferencii v Bostone zaoberajúcej sa výskumom buniek prišli prednášajúci s ďalším revolučným objavom. Kmeňové bunky použili na vytvorenie syntetického ľudského embrya.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Nosenie nesprávnej veľkosti podprsenky nie je len nepohodlné, ale aj zdraviu škodlivé. Podprsenka, ktorá neposkytuje správnu oporu, môže viesť k bolestiam, poškodeniu kože alebo k jej natiahnutiu.

Pritom vôbec nejde o ojedinelý jav. Výskumy hovoria, že nevhodnú podprsenku nosí približne 80 percent žien.

„Celosvetové štatistiky hovoria o osemdesiatich percentách. My už sme na trhu nejaký ten piatok a relevantná báza našich zákazníčok je dostatočne veľká na to, aby som vedel tento údaj spresniť. Na Slovensku sa toto číslo blíži takmer k sto percentám,“ hovorí v podcaste Vizita Marian Tar, jeden zo spolumajiteľov predajní Attractiv, ktoré sa venujú predaju bielizne a profesionálnemu brafittingu.

V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, aké najčastejšie chyby robíme pri výbere podprsenky, aké prínosy môže mať jej správny výber pre naše zdravie, alebo prečo by ženy nemali nosiť obľúbenú push up podprsenku celý deň.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Ľudia si ju často zamieňajú s bolesťou hlavy a nevenujú jej dostatočnú pozornosť.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však zaradila migrénu medzi 20 ochorení, ktoré výrazne ovplyvňujú náš život.

"Často k nám na ambulanciu prichádzajú pacienti a tvrdia, že majú migrénu. Vždy ich vyzvem, aby mi bolesť hlavy opísali. Migrénová bolesť hlavy je pulzujúca, väčšinou jednostranná, čiže bolí polovica hlavy, je sprevádzaná pocitom na zvracanie. Stíši sa a zmierni sa v tichej tmavej miestnosti a zase naopak zvýrazní sa pri bežnej dennej aktivite, ako je napríklad chôdza do schodov," hovorí v podcaste Vizita neurologička Anetta Kováčiková z Nemocnice Ružinov.

"Bežná bolesť hlavy je naopak rozptýlená, tlaková, nie je taká intenzívna ako migrénová a často ju zmierni prechádzka na čerstvom vzduchu," dodáva.

V novej epizóde sa redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, čo sa v našom mozgu deje, keď nás trápi migréna, aké sú jej spúšťače, či medzi ne patrí aj plesňový syr alebo čokoláda, koľko Slovákov ňou trpí alebo, aká je jej skúsenosť s biologickou liečbou.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Bolesť, ako by niekto vŕtal do kostí, bublanie v žilách alebo pocit lezúcich červíkov pod kožou. Aj takto opisujú pacienti syndróm nepokojných nôh.

Ľudia, ktorí ním trpia, často celé noci prebdejú. Každú noc musia obrazne povedané pochodovať. Od chvíle, ako si ľahnú do postele. Až do jednej, druhej i tretej hodiny rannej. A naozaj zaspia až od únavy.

"Je veľmi ťažké opísať syndróm nepokojných nôh človeku, ktorý ho nikdy nezažil. Základnými príznakmi sú nepríjemné pocity v dolných končatinách, ktoré pacienti veľmi ťažko opisujú," hovorí v podcaste Vizita neurológ Michal Minár, ktorý pracuje na Druhej neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

"Nejde o typické kŕče, bolesť ani tŕpnutie, ale vyslovene nepokoj a nutkanie k pohybu."

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o hlavných príznakoch syndrómu nepokojných nôh, o náročnosti diagnostiky, či je tras vždy zlým znamením, ale aj o tom, prečo alkohol a kofeín zhoršujú stav.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Spinálna svalová atrofia je vrodené ochorenie, pri ktorom dochádza k postupnému ubúdaniu svalstva.

Postihnuté bývajú častejšie dolné končatiny než horné, no pacienti majú tiež problémy s prehĺtaním a dýchaním.

"Dospelí pacienti s týmto ochorením väčšinou trpia desať, dvadsať, aj tridsať rokov. Vedia, že ochorenie bude len progredovať," hovorí v podcaste Vizita Marek Krivošík, primár druhej neurologickej kliniky Lekárskej fakulty a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

"Pri prirodzenom priebehu ochorenia bude z chodiaceho pacienta časom sediaci a zo sediaceho zase ležiaci. Náš cieľ je udržať ho minimálne tam, kde sa pacient nachádza, keď k nám príde," dodáva.

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, či dnes už vieme, čo je hlavnou príčinou vzniku spinálnej svalovej atrofie, kedy sa toto ochorenie najčastejšie prejavuje, ako sa dá liečiť, alebo na čo zabúdame, keď hovoríme o pacientoch s nervovo-svalovými ochoreniami.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

K zdravému životnému štýlu nevyhnutne patrí aj pohyb. A ten môže mať rôzne podoby. K tým nevšedným patrí napríklad výšková akrobacia.

Hoci pohyby akrobatov vyzerajú vo vzduchu ladne, za každým z nich sa skrýva náročný tréning, ktorý vyžaduje nielen flexibilitu, ale aj silu.

„Mnohí ľudia hovoria, že vek je len číslo. K takým patrím aj ja. V tridsiatke sa cítim lepšie, ako som sa cítila okolo dvadsiatky. Samozrejme, naše telo starne, no vždy je dôležité aj to, aký máme k nemu prístup,“ hovorí v novej epizóde podcastu Vizita profesionálna akrobatka Kristína Janíková.

V akadémii ACROBATIX v Bratislave vedie hodiny akrobacie pre deti aj dospelých.

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, ako sa dostala k tomuto povolaniu, aké sú rozdiely medzi akrobaciou na šále a kruhu, v akej najväčšej výške vystupovala, ale aj o tom, či je akrobacia naozaj pre každého. Prezradí tiež, aký je rozdiel medzi začiatočníkmi v detskom a dospelom veku.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Genetika, prostredie aj stravovacie návyky. To všetko ovplyvňuje percentuálny podiel tuku v našom tele. Jeho nadbytok sa považuje za nepriaznivý jav spojený s viacerými zdravotnými rizikami.

Ľudia s nadváhou sa preto často uchyľujú k diétam, ktoré sľubujú úžasné výsledky v extrémne rýchlom čase.

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

Tento týždeň sa rozprávali o tom, prečo extrémne diéty nefungujú, alebo o tom, či by mala byť štíhlosť jediným indikátorom zdravia. A na čo ešte zabúdame, keď hovoríme o tuku.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Odstránenie nosných mandlí nepatrí medzi komplikované chirurgické zákroky, napriek tomu ho mnohí z nás považujú za traumatizujúcu udalosť.

Nie div - ak vám ich vyberali pred viac ako dvadsiatimi rokmi, zahŕňal tento zákrok aj zovretie od silného sanitára a nemalé množstvo krvi.

Medicína však aj v tomto smere výrazne pokročila.

"Tento výkon hodný stredovekej tortúry sme už dávno opustili a robievame už endoskopické adenotómie, keď sa pod endoskopickou kontrolou v celkovej narkóze vyberie kompletne celé tkanivo nosohltanovej mandle. To znamená, že recidívy (návraty, pozn. red.), o ktorých sa kedysi rozprávalo, už neexistujú," hovorí v podcaste Vizita otolaryngológ Ján Siváček, ktorý pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava aj v súkromnej klinike Interklinik.

"Pri endoskopickom výkone vieme veľmi exaktne zastaviť všetko krvácanie, ktoré v nosohltane je. Dieťa sa vracia po celkovej narkóze rodičom do rúk nekrvácajúce, dýchajúce, bez nosnej mandličky," dodáva.

V novej epizóde podcastu sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, na čo mandle v našom tele slúžia, ako veľmi sa musia zväčšiť, aby lekár odporučil ich vybratie, aký je rozdiel medzi nosohltanovou a krčnou mandľou a či lekár odporúča po zákroku jesť veľa zmrzliny.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Celoslovenská zaočkovanosť detí narodených v roku 2020 v základnom očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke klesla pod hranicu kolektívnej imunity.

A to vôbec nie je dobrá správa. Nielen v detskom veku totiž predstavujú osýpky závažné vírusové ochorenie. Hoci ich charakteristickým znakom sú vyrážky po celom tele, môžu prejsť aj do ďalších ochorení.

Osýpky sa u detí môžu komplikovať bakteriálnymi infekciami, najmä infekciou stredného ucha a zápalom pľúc. Ten môže byť veľmi nebezpečný a môže sa skončiť aj úmrtím.

„Osýpky sú fascinujúce. Ide o vírusovú chorobu, pričom vírus osýpok veľmi nemutuje, už veľmi dlhé obdobie je pomerne stabilný. Predpokladá sa, že vznikol v staroveku a zastabilizoval sa približne v dvanástom storočí. Odvtedy nemá veľkú tendenciu meniť sa,“ hovorí v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková.

„Vírus osýpok sa prenáša kvapôčkovou infekciou, no nepotrebuje iba kvapôčky. Vydrží aj v aerosóle vo vzduchu alebo na povrchu, niekedy až dve hodiny po tom, ako nakazený človek z daného miesta odišiel,“ dodáva.

V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, ako by vyzeral svet bez očkovania proti osýpkam, koľko životov vakcína proti tejto chorobe zachránila alebo ako sa stala terčom antivaxerov.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Keď sa povie sexuálna výchova, mnohí majú predsudky. Ako keby sme otvorili nejakú tajomnú komnatu.

Zveličené predstavy hovoria, že mladí ľudia sa na týchto hodinách budú učiť navliekať kondóm na banán a podrobnosti o sexuálnych polohách. Ako to už býva, aj v tomto prípade je realita iná.

„Sexuálne a reprodukčné zdravie je stav, v ktorom je zdravé naše telo, ako aj naša myseľ vo všetkých ohľadoch, ktoré sa týkajú sexuality i reprodukcie. Keď hovorím sexuality, neznamená to iba sex, aj keď aj ten patrí do tejto kategórie. Sexualita zahŕňa oveľa širšie spektrum tém. Je to starostlivosť o naše telo, možnosť poznať ho, poznať, čo je jeho pravý stav, je to starostlivosť o naše vzťahy, zároveň je to aj prístup k vzdelávaniu o týchto témach,“ vysvetľuje v podcaste Vizita lektorka sexuálnej a vzťahovej výchovy Radka Mikšík.

„Netýka sa len jednotlivcov, ale aj párov, dokonca rodín a celých spoločenstiev. Mnohých ľudí prekvapuje, že sexuálne a reprodukčné zdravie zahŕňa aj témy prevencie, základnej hygieny o intímne partie alebo informácie o návšteve gynekologičky alebo urológa,“ dodáva.

Návštevy a vyšetrenia u gynekologičky sa stále mnohé ženy obávajú.

„Netreba gynekológiu vnímať ako nejakého strašiaka. Každá prehliadka sa začína najprv rozhovorom. Lekár alebo lekárka sa najprv opýta na záležitosti týkajúce sa zdravotného stavu,“ hovorí gynekologička Mária Kubalová.

„Zaujíma nás osobná anamnéza, ochorenia, na ktoré sa v danom čase pacientka lieči alebo ich v minulosti prekonala. Či užíva nejaké lieky, trpí nejakou alergiou, aká je jej rodinná anamnéza – či sa v rodine vyskytuje onkologické ochorenie, čas prvej menštruácie, pravidelnosť a nepravidelnosť cyklu, aké dlhé je krvácanie, či má bolesti. U starších žien sa pýtame aj na tehotenstvo,“ opisuje lekárka priebeh prvej prehliadku v gynekologickej ambulancii.

V novej epizóde sa redaktorka Denisa Koleničová rozprávala s dvoma hostkami o tom, čo si máme predstaviť pod sexuálnym a reprodukčným zdravím, ako by sme sa oň mali starať, ale aj o tom, ako tému preberať s deťmi.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Problém nabehnúť do pracovného tempa trápi mnohých ľudí. Niektorí dokonca trpia strachom a úzkosťou, ktoré sa prejavujú už v nedeľu. V novej epizóde podcastu si povieme, prečo sa to deje aj čo sa s tým dá robiť.

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz.

A okrem problémových pondelkov sa pozrieme aj na mitochondrie. Sú bunkové organely, ktoré vedci prirovnávajú k miniatúrnym elektrárňam. A môžu byť oveľa dôležitejšie, než sme si doposiaľ mysleli.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

V minulosti ho nazývali aj ochorením pisárok. Syndróm karpálneho tunela aj dnes trápi približne päť percent populácie. Medzi rizikové povolania patrí aj dlhoročná práca s nástrojmi, napríklad skrutkovačom, motorovou pílou alebo pneumatickým kladivom.

"Bolesť sa málokedy zjaví zo dňa na deň. Môže sa to stať napríklad, keď niekto rekonštruuje dom alebo sa sťahuje a naraz prenáša veľa vecí. Ak jeden alebo dva dni mimoriadne preťažujeme ruku, môžu šľachy zareagovať akútnym opuchom, takzvaným edémom, čo hneď spôsobí útlak nervu. V priebehu dvoch až troch dní po záťaži vám môžu aj výrazne tŕpnuť prsty.

Ak ste však nemali podobný spúšťač, tak by bolesť nemala prísť zo dňa na deň, ale postupne," vysvetľuje v podcaste Vizita chirurg Lukáš Šimko, ktorý sa chirurgii ruky venuje v Univerzitnej nemocnici Bratislava.

"Tŕpnutie pociťujete viac a viac, strácate cit na prstoch a stupňuje sa aj nočná bolesť," opisuje prvé príznaky.

V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, čo sa deje v ruke pri syndróme karpálneho tunela a kedy je už potrebná operácia ruky.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Teraz musíš jesť za dvoch. A kávu a víno úplne vyraď. Ale deci červeného môžeš. No určite nejedz ryby. Počas tehotenstva dostávajú ženy množstvo odporúčaní a rád. Často nevyžiadaných a takých, ktoré sa navzájom vylučujú, protirečia si a vytvárajú chaos, v ktorom sa len málokto dokáže zorientovať.

"Absolútne si uvedomujem, že ženy chcú pre seba aj pre plod to najlepšie. Lenže na internete je obrovský informačný chaos. Kam vkročíš, tam môže byť mína," hovorí v podcaste Vizita nutričná špecialistka Nikol Šimonová.

"Dopĺňanie prebiotík a probiotík počas tehotenstva sa stalo veľmi zásadným marketingovým ťahom. Ak tehotná žena konzumuje fermentovanú stravu, kefír, acidko, má v nich dostatok vlákniny, nepotrebuje si dopĺňať prebiotiká a probiotiká v podobe tabliet."

V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, či tehotné ženy naozaj jedia za dvoch, či redukčná diéta môže viesť k predčasnému pôrodu alebo či je nutné užívať rozličné suplementy.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Imunitný systém pomáha chrániť náš organizmus pred rôznymi patogénmi a infekciami. Nespráva sa však vždy tak, ako by mal. Napríklad u pacientov s reumatoidnou artritídou imunitný systém omylom napáda vlastné bunky vo výstelke kĺbov, najmä na rukách a prstoch, čo vedie k ich zápalu. Napriek tomu lekári hovoria, že aj s týmto ochorením sa dá žiť plnohodnotný život.

„Ak má pacient ochorenie dobre kontrolované, ak nemá zápaly kĺbov a ťažké deformity a chronické zmeny, ktoré by mu zabraňovali vo väčšej aktivite, nemusí sa vzdať ani športu. Môže vykonávať akýkoľvek šport,“ vysvetľuje v podcaste reumatologička Kristína Brazdilová.

„Nezriedka sme sa stretli s tým, že prišli mladší pacienti, ktorí sa ledva hýbali, a po biologickej liečbe, o dva-tri mesiace, mohli opäť bežne športovať, bicyklovať sa a žiť úplne plnohodnotný život,“ dopĺňa jej kolega reumatológ Daniel Čierny.

Napriek tomu ide o vážne ochorenie, ktoré môže život pacienta skrátiť o päť až desať rokov.

V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, či je pravda, že reumatoidnou artritídou trpia len starší ľudia, prečo ju majú častejšie ženy ako muži, alebo ako funguje biologická liečba.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Už niekoľko hodín platilo vyhlásenie koronera, že 82-ročná žena je mŕtva. Jej telo previezli do pohrebného ústavu. A tam zistili, že je stále nažive. Nie je to úryvok z lacnej detektívky ani strašidelná historka, ktorá desiatky rokov koluje medzi ľuďmi. Ide o skutočný príbeh, ktorý sa stal vo februári v štáte New York. O prípade informovala CNN.

Podobný incident sa stal nedávno aj v Iowe. Zdravotná sestra vyhlásila za mŕtvu 66-ročnú ženu s včasnou demenciou, ktorá navyše trpela silnými úzkosťami a depresiou. Neskôr, keď pracovníci pohrebného ústavu rozopli vak, v ktorom sa nachádzalo telo, zistili, že žena lapá po dychu. Ako je možné, že sa aj v súčasnosti ešte vyskytujú prípady, keď lekári potvrdia smrť, no pacient neskôr vykazuje známky života?

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

V novom vydaní spolu rozberali aj hexahydrokanabinol (HHC). Je to pomerne krkolomný názov jednej z desiatok účinných látok nachádzajúcich sa v konope siatej. V malom množstve sa prirodzene nachádza v peľoch a semienkach rastlín. Sľubujú psychoaktívne účinky podobné tým, ktoré sa u ľudí vyskytujú po užití THC.

Na trh sa dostáva jeho polysyntetická verzia vyrobená z tetrahydrokanabinolu (THC) alebo kanabidolu (CBD). Ako je už dobrým zvykom, aj predajcovia HHC nachádzajú medzery v zákonoch. Odborníci však upozorňujú, že zloženie výrobkov je opäť nejednoznačné a existuje riziko, že ich užívanie môže byť zdraviu nebezpečné. –

Články spomínané v podcaste:

https://primar.sme.sk/c/23141153/prebudili-sa-v-pohrebnom-ustave-nespravne-urcenie-smrti-nepatri-len-do-detektivok.html

https://vedator.space/hhc-alebo-ako-sa-legalne-zahravat-so-psychickym-zdravim/?fbclid=IwAR1n9WXDiYBx3HX0BeihT5q290t9XOeWylio-s-aSLBxCTvd7JQlZHzTqDQ

https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/uzivanie-thc-je-trestne-pritom-jeho-derivat-s-podobnymi-ucinkami-sa-volne-predava/?fbclid=IwAR0Px2rVyVWGjpwKfyq3YVmIiN_QdO5tzyLivCMLN5f0v2WEMjFtOEhn9NQ

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠vizita@sme.sk⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠⁠sme.sk/vizita⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Tras, pomalé pohyby, pocity stuhnutosti či šuchtavá chôdza, ale aj zápcha a depresia. Väčšina týchto príznakov sa objavuje v počiatočných štádiách Parkinsonovej choroby. Pacienti majú tendenciu padať, robia malé cupitavé krôčiky a ich nohy akoby boli pri pohybe oneskorené za ťažiskom tela.

Národný portál zdravia upozorňuje, že hoci si ľudia Parkinsonovú chorobu spájajú s trasením, nie je to pravidlom. Približne tridsať percent pacientov s touto chorobou trasením vôbec netrpí.

„Pri rôznych typoch demencií mám pocit, že človek na sklonku svojho života prichádza sám o seba, a o to je to strašnejšie. Často si napríklad neuvedomujeme, ako veľmi potrebujeme fungujúcu pamäť. Parkinsonovu chorobu majú ľudia spojenú najmä s poruchou motorických prejavov, ale pacienti trpia rôznymi inými bočnými efektmi, či už v dôsledku choroby, alebo jej liečby, o ktorých mnohí ani netušia. Často sú vážnejšie ako samotné trasenie,“ vysvetľuje v podcaste Vizita neurovedkyňa Dominika Fričová, ktorá pôsobí v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied.

„U pacientov s Parkinsonovou chorobou sa často objavuje depresia, jedným z vážnych príznakov je aj zápcha, ktorá výrazne ovplyvňuje ich život. Jedným z veľmi vážnych dôsledkov najtypickejšieho lieku, ktorý sa používa na liečbu Parkinsonovej choroby, je to, že daní ľudia sa stanú gamblermi. Zrazu sa stane, že prehrajú aj celý majetok.“

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, čo sa deje v mozgu pacientov s Parkinsonovou chorobou, ako v súčasnosti vyzerá liečba tohto ochorenia, či ňou môže trpieť aj mladý človek a prečo ešte nemáme účinný liek na jej liečbu.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠vizita@sme.sk⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠ sme.sk/podcasty⁠

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na ⁠sme.sk/vizita⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia vyšlo viac ako tisíc článkov, v ktorých vedci z celého sveta skúmali, či psychedeliká môžu byť nápomocné pri liečbe traumy a depresie. Na titulky časopisov sa látky dostali najmä vďaka prevratnému výskumu, podľa ktorého môže LSD pomáhať s liečbou alkoholizmu.

V sedemdesiatych rokoch zasiahla psychedeliká prísna regulácia aj kultúrny odpor. Boli spojené s neetickým výskumom, nekontrolovaným rekreačným užívaním, vysokým rizikom zranenia a dokonca aj so s smrťou. V súčasnosti sa však pohľad na tieto látky opäť mení a mnohí odborníci hovoria o ich renesancii.

„Psychedeliká zahŕňajú celý rad rôznych molekúl, ale najintenzívnejšie dnes skúmame dve látky. Prvou je ketamín, čo je pôvodne anestetikum, ktoré vykazuje v nízkej dávke antidepresívny účinok, ktorý je pozitívne okamžitý, ale krátkodobý. Trvá približne týždeň,“ vysvetľuje v podcaste Vizita Jiří Horáček, vedúci Centra pokročilých štúdií mozgu Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) v Prahe a prednosta Kliniky psychiatrie a lekárskej psychológie na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity.

„Druhou látkou je psilocybín, ktorý zaraďujeme medzi pravé psychedeliká. Má trochu iný mechanizmus účinku než ketamín. Jeho nástup je rovnako rýchly, ale výsledný efekt trvá až tri mesiace, čo je zásadné zistenie. Keby sa to potvrdilo v ďalších štúdiách a skutočne by to takto fungovalo, znamenalo by to, že človek s depresívnou poruchou by raz za tri mesiace dostal psilocybín a nemusel by každý deň užívať antidepresíva. Preto je to veľký objav,“ dodáva.

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, prečo sa vedci po roku 2000 opäť venujú skúmaniu psychedelík, ako vyzerá psychedelikami asistovaná psychoterapia, ako je možné, že účinkujú okamžite, alebo aké môžu byť ich nežiadúce účinky.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

V staroveku pripisovali ľudia pacientom s epilepsiou často nadpozemské schopnosti, a to najmä vďaka záchvatom, ktoré pôsobili dramaticky až bizarne. Nie div, keďže medzi najznámejších epileptikov svojho obdobia patrili Iulius Caesar alebo Alexander Veľký. Našťastie, dnes už vieme o tomto ochorení omnoho viac.

Napríklad to, že príznaky epileptického záchvatu sú rôznorodé: od minimálnych prejavov, akými sú zahľadenie sa, zaseknutie reči či myknutie končatinami až po záchvaty celého tela končiace bezvedomím.

Dokonca neplatí ani to, že spúšťačom musí byť vždy blikajúce svetlo.

„Fotosenzitívnych je asi len desať percent pacientov s epilepsiou. Do určitej miery je mýtus, že úplne všetci pacienti s epilepsiou by nemali pozerať niektoré filmy a seriály, v ktorých sú výrazné prestrihy. Rovnako aj to, že by nemali vôbec navštevovať kiná alebo pozerať sa na blikajúce či neónové svetlá,“ vysvetľuje v novej epizóde podcastu Vizita detský neurológ Gonzalo Alonso Ramos Rivera.

„A tiež treba rozlišovať medzi spúšťačom záchvatov a vyvolávajúcou príčinou. Vyvolávajúca príčina je genetická predispozícia, nádor, vývojová choroba mozgu. Spúšťačmi môžu byť infekcie spojené so zvýšenou teplotou, stres, svetelné podnety alebo nepríjemné situácie. Dokonca aj čítanie alebo fázy mesiaca. Z reálnej praxe vieme, že keď je spln, je aj viac epileptických záchvatov.“

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali aj o tom, ako lekári epilepsiu diagnostikujú a liečia, či je vždy nutné nasadiť pacientovi antiepileptiká, či sa dá toto ochorenie vyliečiť, alebo z neho môžu pacienti vyrásť a čo sa deje v ich mozgu.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Huba, ktorá sa vplyvom globálneho otepľovania adaptovala tak, že začala napádať ľudí. A z nich sa vďaka tomu stali agresívne tvory, ktoré stratili kontrolu nad svojim telom. To je ústredný motív nového úspešného seriálu The Last of Us.

V bežnej realite nás okrem baktérií, húb a vírusov však dokáže potrápiť aj obyčajný nedostatok slnečného svetla. Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede. V novej epizóde sa budeme rozprávať o tom, čo je v seriáli Last of Us inšpirované realitou a čo je úplný výmysel. A pár slov prehodia aj o tom, či sme naozaj šťastnejší, keď svieti slnko.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Bielkoviny sú, spolu so sacharidmi a tukmi, jednou z troch základných zložiek jedálneho lístka. Nie sú len stavebným materiálom pre svaly.

Patrí k nim napríklad aj inzulín, hormón regulujúci hladinu cukru v krvi. Alebo aktín a myozín, bielkoviny zodpovedné za napínanie a sťahovanie svalov, či elastín, ktorý má na starosti pevnosť a pružnosť kože.

Na to, aby všetky bielkoviny v našom tele fungovali tak, ako majú, potrebujeme telo správne nakŕmiť.

"Globálne sa snažíme hľadať alternatívny zdroj bielkovín. Prichádza z exotických krajín, môže ním byť hmyz. Práve ten je totiž na ne veľmi bohatý. Obsahuje mnohé esenciálne aminokyseliny a máme dokonca na výber zo širokej škály životných štádií," hovorí v podcaste Vizita nutričná špecialistka Nikol Šimonová.

"Gurmánskou pochutinou sú larvy. Sú tučnejšie než terminálne vývojové štádium (posledné vývojové štádium, pozn. red.)a zároveň majú viac tuku, ktorý je nositeľom chuti. Stále je to však takzvané "novel food" (typ potraviny, ktorý nemá významnú históriu spotreby v EÚ, pozn. red.). Znamená to, že je veľmi dôležité aj to, od akého dodávateľa ho človek má. Na Slovensku sa toho zatiaľ ľudia štítia," dodáva Šimonová.

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, ako by mal vyzerať náš denný príjem bielkovín, ktoré bežné aj netradičné potraviny ich obsahujú najviac, či je vhodné z detskej stravy vyradiť mäso a či potrebujeme proteíny v prášku na to, aby nám narástli svaly.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Homeopatiká pozná spoločnosť približne 200 rokov. No vždy, keď sa začne debata o ich účinnosti, zaručene ju sprevádza búrlivá diskusia.

Hoci ich často odporúčajú športovci, celebrity, influenceri či zástancovia alternatívnej medicíny, mnohí odborníci sú ohľadom ich schopnosti uzdravovať aj naďalej skeptickí.

Niektorí lekári dokonca homeopatiu označujú za slepú uličku v dejinách medicíny. Zakladateľ homeopatie vyhútal teóriu, že podobné treba liečiť podobným.

"Homeopatiká sú založené na riedení a riediť sa dá naozaj kadečo. Napríklad homeopatiká z Berlínskeho múru by mali pomáhať proti emočnej slabosti," hovorí v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková.

V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, čo je vlastne homeopatia, ako by mali homeopatiká fungovať, ako je možné, že existujú ľudia, ktorým pomohli a prečo ich často pacientom ponúkajú lekári v západných krajinách.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Väčšina z nás si návstevu urológa spája s vážnymi ochoreniami, akými sú rakovina prostaty či obličkové kamene. Vo svojej pracovnej každodennosti však riešia aj problémy, o ktorých sa hanbíme hovoriť.

Napríklad erektilnú dysfunkciu, úniky moču alebo zranenia, ktoré si pacienti spôsobili počas pohlavného styku.

"Erektilnu dysfunkciu muži často odignorujú. Povedia si, že sú starší, s manželkou už sexuálne nežijú a nechajú to tak. Lenže problém s erekciou je často prvým príznakom, ktorý môže znamenať predzvesť srdcovo-cievnych ochorení," vysvetľuje v podcaste Vizita urológ Ján Švihra mladší.

"Erekcia je dej, za ktorý sú zodpovedné cievy a prekrvenie penisu. Ak sa cievy upchajú, môže to znamenať, že podobný problém je aj v iných častiach tela a neskôr sa prejaví vo väčších cievach a v srdci. Preto, keď sa pacient zdôverí, že má problém s erekciou, všeobecný lekár by mal spozornieť," dodáva.

V novej epizóde podcastu sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali aj o tom, či sa môže penis zlomiť alebo o nevšedných prípadoch, ktoré zažívajú lekári na urologickom urgente.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Každý Slovák a Slovenka starší ako 15 rokov vypije ročne 13,3 litra čistého alkoholu. Tvrdí to Národný portál zdravia. V prepočte je to 530 veľkých pív alebo 160 fliaš vína.

Na sociálnych sieťach zas trávime v priemere hodinu až viac denne. Môžeme aj v tomto prípade hovoriť o závislosti? A čo sa stane, keď sa rozhodneme na mesiac odpojiť?

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú môžete poznať aj z podcastu Dve baby aj o vede.

V novej epizóde sa rozprávali o tom, čo sa v našom tele deje po vypití alkoholu a pozreli sa aj na to, ako na nás vplývajú sociálne siete.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Keď si na obale čítame zloženie potravín a objavíme medzi nimi látky známe ako éčka, spozornieme. No na väčšinu z nich je však naše telo zvyknuté a stali sa samozrejmosťou v našich životoch.

Napríklad pod označením E500 sa ukrýva kypriaci prášok a E450 je klasická sóda bikarbóna.

„Mnohí ľudia nevedia, čo si majú pod éčkami predstaviť. Európske označenie, ktoré sa skladá z E a čísla, ich trochu desí, pretože chýba názov. A ak tam aj nejaký je, tak mu nerozumejú. Obyčajný vitamín C zrazu vyzerá strašidelne, keď ho označíte ako E300 alebo kyselinu askorbovú,“ hovorí v podcaste Vizita Karolína Fourová, odborníčka na výživu.

"Je však dobré všímať si, koľko éčok alebo aditív daná potravina obsahuje. Ak je v nej napríklad modifikovaný škrob, premýšľala by som nad tým, či je výrobok kvalitný. Modifikovaný škrob sám o sebe nie je škodlivý, len má zmenenú štruktúru. Používa sa ako zahusťovadlo. Na druhej strane, ak sa vyskytuje v kečupe či v rozličných detských výživách, môže nám našepkávať, že daná potravina by mohla byť menej kvalitná.“

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, čo všetko skrývajú záhadné éčka na obaloch potravín, ako sa v nich dá orientovať a či by sme pri niektorých mali zbystriť svoju pozornosť.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Hovorí sa o nej, že uväzní človeka vo vlastnom tele a vezme mu budúcnosť. Počas amyotrofickej laterálnej sklerózy nastáva porucha výživy motorických nervových buniek. Tie začnú v mozgu a v mieche odumierať a nedokážu prenášať vzruchy do svalov.

Ochorenie postihuje kostrové, dýchacie, žuvacie, ale aj prehĺtacie svaly. Znamená to, že človek s ALS nemôže chodiť, poriadne prehĺtať a hovorí len s veľkými ťažkosťami.

Ochorením trpel napríklad bývalý český premiér Stanislav Gross, slovenský futbalový reprezentant Marián Čišovský alebo svetoznámy fyzik Stephen Hawking. Pred niekoľkými rokmi na ALS upozornila aj celosvetová výzva Ice Bucket Challenge. Známe osobnosti sa v nej oblievali studenou vodou a prispievali na výskum liečby.

"V deväťdesiatich percentách prípadov je toto ochorenie spôsobené sporadickým výskytom, teda je to náhodné. Odborná literatúra uvádza, že v desiatich percentách prípadov je známa genetická predispozícia," vysvetľuje v podcaste Vizita lekárka Martina Kozovská, ktorá roky pracovala v Liečebni sv. Františka v Bratislave.

"Počiatočné príznaky môžu byť dvojaké, podľa toho, či u pacienta dominuje postihnutie, reči a prehĺtania alebo v druhom prípade, u dvoch tretín pacientov, sa ochorenie začína postihnutím svalov, väčšinou jednostranne, na ruke, na nohe, prichádza tiež rýchlejšia svalová únava alebo spomalenie pohybov," dodáva.

V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, čo amyotrofickú laterálnu sklerózu spôsobuje, ako vyzerá jej diagnostika, či je budúcnosť jej liečby v kmeňových bunkách, ale aj o tom, ako môže náročné ochorenie ovplyvniť duševné zdravie pacientov a ich blízkych.

Ak zažívate duševné ťažkosti neostávajte v tom sami. Môžete sa obrátiť na linky pomoci, aj odborníkov a odborníčky v ambulanciách či na klinikách. V tejto epizóde sa budeme rozprávať aj o samovražedných myšlienkach. Ak je to pre vás citlivá téma, zvážte prosím, či chcete v počúvaní pokračovať.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Preležaniny sú chronické rany. Vznikajú, keď na kožu alebo podkožie pôsobia nepriaznivé vplyvy. S rôznymi typmi zle hojacich sa rán, ktoré vznikajú u ležiacich pacientov, po operácii a u dlhodobo imobilných ľudí, zápasia v zdravotníckych zariadeniach aj najvyspelejšie krajiny sveta. Národný portál zdravia uvádza, že sa vyskytujú približne u 33 percent ležiacich pacientov.

"Dekubity (preležaniny, pozn.red.) môžu postihovať pacientov v rôznom veku: od novorodenca až po staršieho pacienta. Situácia veľmi úzko súvisí s rôznymi prediktormi a rizikami pre ich vznik. Napríklad ochoreniami, úrazmi, aj nedostatkami v životnom štýle," vysvetľuje v podcaste Vizita doktorka Beáta Grešš Halász, ktorá sa venuje manažmentu preležanín.

"Najviac však naozaj postihujú najmä pacientov vo vyššom veku, pretože v organizme prebiehajú určité prirodzené procesy, ktoré istým spôsobom kompromitujú zdravie staršieho človeka," dodáva.

V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, čo vlastne preležaniny sú, ako rýchlo vznikajú, ako sa dajú liečiť, a či sa im dá predchádzať.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Niektorí ľudia čítajú knihy, aby objavili novú motiváciu, iní sa chcú vzdelávať a pre ďalších je to ideálny spôsob, ako si oddýchnuť. Matematici vypočítali, že každý človek má kapacitu prečítať až dvesto kníh ročne. Podľa prepočtov by mu na to stačilo len 417 hodín. Na porovnanie, sledovaním sociálnych sietí strávia ľudia viac ako 876 hodín ročne, teda viac ako dvojnásobok času.

Moje meno je Denisa Koleničová a pripravujem pre vás Vizitu – týždenný podcast denníka SME o zdraví.

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Budem sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

V novej epizóde sa zhovárame o najzaujímavejších vedecko-popularizačných knihách, ktoré sme v roku 2022 čítali.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

L-karnitín je dôležitá živina. Hrá významnú úlohu v energetickom metabolizme, ktorý prebieha v našom tele. Prenáša totiž mastné kyseliny do mitochondrií - bunkových tovární, ktoré vyrábajú energiu.

Bez L-karnitínu by sa mastné kyseliny do bunkových tovární nedostali. A ani naše telo by nemohlo spaľovať tuky. Práve vďaka tejto jeho vlastnosti sa karnitínové nápoje stali obľúbeným výživovým doplnkom ľudí, ktorí aktívne športujú.

"Neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by karnitínové produkty akýmkoľvek spôsobom mohli pomôcť inak zdravému človeku, " hovorí v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková.

V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, čo je vlastne L-karnitín, čo sa dej, ak ho máme prebytok alebo nedostatok, či má zmysel užívať doplnky výživy, ktoré ho obsahujú, alebo či má veda odpoveď na to, ako výrobky s karnitínom ovplyvňujú cvičenie a výkon.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady či extrémny nepokoj. Aj takto sa môže prejavovať porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, ktorú odborníci nazývajú ADHD.

Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) počet detí s psychickými poruchami, ktoré sa liečia v psychiatrických ambulanciách, rastie. Medzi najčastejšie patrí práve ADHD.

Aj tak ho niektorí ľudia stále považujú len za akúsi vymyslenú chorobu modernej doby pre "neposlušné deti" alebo "lenivých rodičov".

"O ADHD kolujú rôzne mýty. Na internete nájdete scientologické videá, v ktorých tvrdia, že je to umelo vytvorená porucha, ktorá vlastne neexistuje. Prípadne, že je to len vymyslená diagnóza, ktorá vznikla po nátlaku farmaceutických firiem a zlých psychiatrov, ktorí majú potrebu deti nasilu diagnostikovať a zarábať na tom," hovorí v podcaste Vizita školský psychológ Radovan Kyrinovič.

V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, ako sa ADHD najčastejšie prejavuje u detí aj dospelých, či ide o dedičnú, alebo získanú poruchu, a v čom môže ľudí limitovať.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Ak by ste mali v 19. storočí cukrovku, s vysokou pravdepodobnosťou by ste zomreli vo veľmi mladom veku. Ak by ste boli navyše ženou a náhodou by ste sa dožili dospelosti, prežitie tehotenstva a pôrod zdravého dieťaťa by sa rovnal zázraku.

Zúfalú situáciu zmenil až objav inzulínu. Pred ním bola terapia cukrovky postavená na drastickej diéte.

Aj dnes, v 21. storočí, však patrí cukrovka k najväčším výzvam v zdravotníctve.

Kým podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo na Slovensku v roku 1980 na toto ochorenie liečených približne 122-tisíc pacientov, vlani ich bolo v registri NCZI už viac ako 380-tisíc. Odborníci navyše predpokladajú, že ochorením trpí ďalších 230-tisíc ľudí. Keďže však o tom nevedia, ani sa neliečia.

"Spoločnosť si to neuvedomuje, no cukrovka je zásadnou epidémiou súčasného sveta," vysvetľuje v podcaste Vizita, vedec Igor Lacík, ktorý pracuje v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied.

"Počet ľudí s cukrovkou narastá nesmiernym tempom a úplne prevyšuje očakávania," dodáva.

V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, prečo je inzulín pre ľudské bunky potrebný, prečo je dôležité, aby si diabetici kontrolovali presnú hladinu cukru v krvi a aké výzvy majú pred sebou experti, ktorí skúmajú cukrovku.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Stáročia sa vedci aj hudobníci sporia, či sa človek s talentom rodí, alebo sa za výnimočnými výkonmi ukrýva predovšetkým ohromná drina.

Napríklad pri hre na klavíri - musíte len veľa cvičiť alebo sa potrebujete narodiť so správnym tvarom prstov? Dnes sa túto záhadu pokúsime vyriešiť.

Záhadou tiež sčasti je to, čo všetko dokáže spôsobiť covid a aké rôznorodé má následky. Tieto problémy len postupne objavujeme a k ochoreniu priraďujeme. Najnovšie sa totiž zdá, že koronavírus môže spôsobovať aj vypadávanie vlasov.

Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská konverzácia.

Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

V novej epizóde sa rozprávali o tom, či musia mať geniálni klaviristi správny tvar prstov a pozreli sa aj na to, prečo môžu ľudom po covide vypadávať vlasy a čo sa s tým dá robiť.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Pri slove rakovina sa nám v hlave často objaví veľký sivý mrak, ktorý zahalí celú našu myseľ.

Z medicínskeho hľadiská zahŕňa toto slovo rôznorodé choroby, ktoré môžu začať takmer v akomkoľvek tkanive alebo orgáne. Príčinou sú abnormálne bunky, ktoré nekontrolovateľne rastú.

Jednoducho povedané, prekračujú svoje obvyklé hranice, napádajú priľahlé časti tela a rozširujú sa do ďalších orgánov.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO uvádza, že rakovina je druhou najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Odhaduje tiež, že v roku 2018 jej podľahlo približne 9,8 milióna ľudí.

Jej liečba je náročná, no nie je nemožná. Pomôcť jej môže aj správna a vyvážená strava, dostatočný pohyb, oddych aj kvalitný spánok.

"Existujú rôzne štúdie, ktoré ukázali, že keď pacienti majú počas liečby podchytenú aj výživovú stránku, naozaj priebeh ich ochorenia a aj prognóza môžu byť lepšie. Môžu sa takisto znížiť komplikácie, ktoré sú spojené s vedľajšími účinkami liečby. Preto je veľmi dôležitou súčasťou terapie," vysvetľuje v podcaste Vizita nutričná terapeutka Petronela Forišek Paulová, ktorá pracuje v Národnom onkologickom ústave a vedie poradňu NellaVita.

V novej epizóde podcastu Vizita sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, prečo je dôležité, aby onkologický pacient zmenil svoj jedálny lístok, ako by mal vyzerať, ako môže byť pre neho prospešné vegánstvo alebo vegetariánstvo, či veda skúmala jadrá z marhúľ v súvislosti s liečbou rakoviny a či sa toto ochorenie dá vyliečiť diétou.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Ešte na začiatku devätnásteho storočia ich ľudia volali "smrtiace kamene". Obličkové kamene patria dodnes medzi bežne rozšírené a zároveň najbolestivejšie ochorenia.

Jedným z prvých príznakov je totiž silná bolesť na boku a v chrbte, pod rebrami, ktorá často vystreľuje do dolnej časti brucha a slabín. Prichádza vo vlnách a jej intenzita kolíše. Medzi ďalšie príznaky patria napríklad ružový, červený alebo hnedý moč, nevoľnosť a vracanie, ale aj horúčka či zimnica.

"Ak málo pijeme, máme veľmi zahustený moč. Preto je v ňom veľa kryštálikov, ktoré sa začnú zhlukovať a vznikajú močové kamene. Neznamená to, že by sme mali piť ostošesť, pretože aj to obličkám škodí. Obličky nie sú nezastaviteľné továrne na moč, aj ony majú určitú kapacitu a nadmerný pitný režim je zlý," vysvetľuje v podcaste Vizita, ako vznikajú močové kamene, urológ Ján Švihra mladší.

"Treba piť toľko, aby bol moč svetložltý. Ani veľa, ani málo. Ráno býva moč tmavožltý, ak však dodržiavame správne pitný režim počas dňa, mal by byť svetložltý. Pitie treba prispôsobiť aktuálnym pracovným podmienkam, prostrediu, teplote alebo fyzickej aktivite. Močové kamene vznikajú aj vplyvom výživy. Takmer všetko, čo zjeme, sa v črevách trávi, živiny sa dostávajú do krvi a krv filtrujú obličky," dodáva.

V novej epizóde podcastu Vizita sa rozprával s redaktorkou Denisou Koleničovou o tom, ako obličkové kamene vyzerajú, ako a prečo v našom tele vznikajú, ako ich lekári liečia, do akej miery nám môžu pomôcť čaje z púpavy lekárskej.

Aká je pravdepodobnosť, že vás budú trápiť, ak ich mali vaši rodičia a starí rodičia? Počúvajte a dozviete sa.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Málo vecí má na kvalitu nášho života taký významný vplyv ako imunitný systém. Všetci vieme, že existuje, väčšina ho považuje za dôležitý, ale len málokto by vedel povedať, ako vyzerá.

Odborníci však hovoria, že je rovnako nenahraditeľný ako srdce alebo pľúca.

Dokáže nás chrániť pred mnohými nepríjemnosťami. Napríklad pred prechladnutím, odreninami, ale aj vážnymi a život ohrozujúcimi stavmi, akými sú rakovina, zápal pľúc alebo covid-19.

"Dlho nikto netušil, čo spôsobuje choroby, ani ako sa proti nim bránime. Na to, že sa bránime pomocou nejakých protilátok a špeciálnych buniek v tele, sme prišli relatívne nedávno, približne v dvadsiatom storočí," vysvetľuje počiatky imunológie vedec Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied

"Imunita nie je jeden konkrétny orgán. Často ju prirovnávam k armáde, polícii alebo k nejakej poriadkovej službe, ktorá stráži mesto a dáva pozor, či je všetko v poriadku. Má svoj generálny štáb aj školu, v ktorej sa kontrolóri vzdelávajú. V princípe je však dôležité najmä to, aby strážila celé mesto - každé tkanivo a každý orgán," dodáva.

V novej epizóde podcastu Vizita sa rozprával s redaktorkou Denisou Koleničovou o tom, ako vyzerá imunitný systém, odkedy vieme, že ho máme sa, koľko rôznych častí a buniek ho tvorí alebo či je pravda, že sa až 70 percent našej imunity nachádza v črevách.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatnéSME.sk nasme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Rozprávku Soľ nad zlato pozná vari každý. Nie všetci však vedia, že chemický názov soli je chlorid sodný. No každý by mal vedieť, že sodík je pre naše telo naozaj dôležitý.

Vývoj mRNA vakcíny nebol, v porovnaní s obľúbenou rozprávkou, romantickým príbehom. Kritici by ho skôr označili ako celovečernú strhujúcu drámu. Na jej konci bol však happy end a záchrana miliónov životov.

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata. Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

V novej epizóde sa rozprávali o tom, aký je príbeh vývoja mRNA vakcín a či sa budú používať aj na iné ochorenia, ako na covid. A tiež o tom, či je soľ naozaj nad zlato. Čo sa v našom tele deje, keď jej konzumujeme málo, alebo naopak priveľa.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatnéSME.sk nasme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Problémy s trávením, kŕčmi či s nadúvaním trápia veľa ľudí. Väčšina z nich vypátra ich príčinu len náhodou.

Vinníkom môžu byť rôzne intolerancie aj alergie. Lekári však hovoria, že často trvá roky, kým sa pacienti dostanú do gastroenterologickej ambulancie.

Národný portál zdravia dokonca uvádza, že diagnostikovanie celiakie trvá priemerne trinásť rokov.

"Hlavný rozdiel medzi intoleranciou a alergiou je ten, že na alergiu môže človek zomrieť. Pri alergii sa bunky imunitného systému búria proti látke, ktorú sme prijali. V tele sa začne tvoriť množstvo látok. Dôležité je aj to, že sila tejto reakcie nie je závislá od látky, preto vás môže zabiť aj jeden arašid," vysvetľuje v novej epizóde podcastu Vizita rozdiel medzi intoleranciou a alergiou lekár Boris Bajer, autor kníh Medicína výživy 1 a 2.

"Keď máte intoleranciu, napríklad na laktózu, tak si môžete dať porciu, v ktorej je niekoľko gramov laktózy a nemusí vám to spôsobiť nič alebo iba malé symptómy. Ale čím budete dávku zvyšovať, tým sa budete cítiť horšie," dodáva.

V novej epizóde podcastu Vizita sa rozprával s redaktorkou Denisou Koleničovou o tom, čo sa deje v našom tele, keď trpíme intoleranciou na histamín, laktózu alebo lepok, aký je medzi nimi rozdiel a ako prebieha ich diagnostika.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatnéSME.sk nasme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Bolesť hrdla nie je žiadnym nezvyčajným príznakom. Môže sa objaviť pri nádche, chrípke aj bežnom nachladnutí.

Podľa štatistík trpí týmito ochoreniami dospelý človek dva až štyrikrát za rok. U detí je to častejšie, a to šesť až desaťkrát.

Väčšina z nás nevyhľadá hneď lekára, ale uprednostní domácu liečbu. Medzi osvedčené recepty starých mám, ktoré by mali zaručene pomáhať, patrí kloktanie slivovice, horúci vývar aj kalciový sirup.

"Bolesť hrdla je príznak, nie samotná choroba. Príčiny sú najčastejšie infekčné, a to predovšetkým vírusová infekcia, prípadne baktériová. No môže ísť aj o hubovú infekciu, i keď to je zriedkavé. Môže sa tiež objaviť pri alergii, podráždení, zranení, popálení, poleptaní a podobne," vysvetľuje v novej epizóde podcastu Vizita lekárka Lívia Hlavačková.

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, čo môže byť príčinou bolesti hrdla, aké sú najpopulárnejšie domáce recepty na jej odstránenie a či skutočne zaberajú.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatnéSME.sk nasme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Ľudia majú rôzne ranné rituály. Niekto začína deň šálkou kávy alebo čaju, iný zase pohárom vody a výživovými doplnkami.

Za zdravý životný štýl sa niekedy považuje aj užívanie vitamínov a minerálov v tabletkách. Čoraz častejšie sa však ozývajú hlasy odborníkov, ktorí hovoria, že tým si skvalitníme nanajvýš tak moč. A navyše zbytočne plytváme peniazmi.

„S nízkymi množstvom vitamínov zápasí človek od vzniku ľudstva. Existujú určité typy ľudí, ktoré pre ochorenie nedokážu dostať do organizmu potrebné dávky vitamínov a minerálov. Pritom v strave nemusia mať málo minerálov. Môže to byť dané tým, že ich tráviaci systém nedokáže vitamíny a minerály resorbovať (vstrebať, pozn. red.) a dostať do krvi,“ vysvetľuje v podcaste Vizita biológ Viktor Bielik, ktorý pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

„Jedna vec je množstvo vitamínov a minerálov v potrave a druhá, koľko z nich organizmus naozaj využije tým, že sa vstrebú do krvného obehu,“ dodáva.

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprával o tom, kedy je užívanie vitamínov a výživových doplnkov užitočné, čo sa s nimi stane, keď ich prehltneme, ako interagujú s mikrobiómom v našich črevách a či ich môžu nahradiť fermentované potraviny.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatnéSME.sk nasme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Mozog je najzáhadnejším orgánom ľudského tela. Obsahuje neuveriteľných sto miliárd nervových buniek a prenos informácií v ňom trvá tisícinu sekundy.

Rovnako fascinujúca je aj ľudská genetická informácia.

Hoci každý z nás vyzerá inak, navzájom zdieľame až 99,9 percenta rovnakej DNA. Zvyšných 0,1 percenta je zodpovedných za osobnostné črty, farbu vlasov a očí aj predpoklady k určitým chorobám.

Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská konverzácia.

Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.

V novej epizóde sa rozprávali o tom, či príslušnosť k národu máme zapísanú v DNA a zafilozofovali aj nad tým, aké atrakcie by sme mohli navštíviť v našom mozgu, keby bol zábavným parkom.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatnéSME.sk nasme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Bolesti svalov, kĺbov a hlavy, ale aj únava, kašeľ, vysoká horúčka, bolesti hrdla, zimnica či nádcha patria medzi typické príznaky chrípky.

Ak sa toto ochorenie nelieči, môže spôsobiť vážne komplikácie. Napríklad zápal pľúc, srdcového svalu, mozgových blán, ale aj smrť. Najčastejšie podľahnú chrípke starší ľudia, ktorí majú nad 65 rokov.

"Chrípku veľmi podceňujeme. Mnohí ľudia nezomierajú na priamu infekciu chrípky, ale začnú mať zdravotné problémy až po určitom čase. Hoci sa s vírusom nespájajú, často bol hlavným stimulom, vďaka ktorému sa spustili. Daný človek potom trpí do konca života chronickým ochorením alebo mu môže zlyhať srdce," vysvetľuje v podcaste Vizita virologička Tatiana Betáková, ktorá pôsobí na Prírodovedeckej fakulte univerzity Komenského v Bratislave a v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied.

"V súčasnosti dokonca vieme, že prekonanie infekcie vírusom chrípky môže viesť k vývoju demencie," dodáva.

V rozhovore s redaktorkou SME Denisou Koleničovou vysvetľuje, ako vírus chrípky vyzerá, prečo by sme sa proti nemu mali dať každý rok zaočkovať, koľko má variantov a ako vedci vyberajú, na ktorý zacielia vakcínu.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatnéSME.sk nasme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

Zápal pľúc opakovane trápil speváka Miroslava Žbirku a podľahol mu aj známy autor slovenských rozprávok, Pavol Dobšinský.

Národný portál zdravia uvádza, že na zápal pľúc spôsobený baktériami zomrú každý rok stovky Slovákov. V súčasnosti dokonca patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí spomedzi ochorení, ktorým vieme zabrániť. Napriek tomu, ho ľudia podceňujú.

"Dalo by sa povedať, že zápal pľúc je zradným ochorením. Objaví sa ako nečakaná komplikácia pre pacienta. Väčšinou by sme vedeli povedať, u koho je väčšie riziko, že niečo také nastane, ale pacient s tým samozrejme nepočíta. Môže sa dostať do nemocnice a jeho stav sa môže závažne skomplikovať. Pritom na začiatku môže byť len nejaký banálny infekt," vysvetľuje v podcaste Vizita pneumologička Katarína Dostálová.

V rozhovore s redaktorkou SME Denisou Koleničovou objasňuje, čo zápal pľúc spôsobuje, kedy treba urgentne kontaktovať lekára, ako prebieha jeho liečba, ako sa môžeme pred ním chrániť, a aké rozostupy by mali byť medzi očkovaním proti chrípke, covidu a pneumokokom.

Poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch je ukončený. Jeho výsledky zverejníme onedlho.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na vizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatnéSME.sk nasme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

V televízii sa na nás v reklamách na kolagénové produkty usmievajú staršie dámy s minimálnym počtom vrások. Na sociálnych sieťach ich zase odporúčajú mladé influencerky.

Zázračné sérum by malo nie len omladiť pokožku, ale pomôcť aj s chudnutím, so zlepšením kvality zubov alebo so spevnením kostí.

"Mnohé výskumy týkajúce sa kolagénových produktov sú vo forme dotazníkov. Nie je to veľmi objektívne. Predajcovia síce citujú štúdie, no keď sa na tie štúdie pozrieme bližšie, zistíme, že interpretujú niečo iné, než v skutočnosti skúšali. To býva častým problémom pri týchto výrobkoch," vysvetľuje v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková.

V rozhovore s redaktorkou denníka SME Denisou Koleničovou objasňuje, čo je to vlastne kolagén, či ho naše telo vytvára v priebehu starnutia menej, aký efekt môžeme od kolagénových produktov naozaj očakávať a čo máme robiť, ak chceme mať pružnejšiu pleť, lesklé vlasy alebo zdravé zuby.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám navizita@sme.sk

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete nasme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatnéSME.sk nasme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletterSME.sk s najdôležitejšími správami nasme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.v

Prečo kolagén nie je žiadnym zázrakom ani skratkou k zdraviu? Prečo by ste sa mali dať zaočkovať proti chrípke? A ako je to s vitamínmi a čo má imunita spoločné s črevnou mikroflórou?

Na všetky tieto otázky bude hľadať odpovede redaktorka denníka SME Denisa Koleničová v novom týždennom podcaste Vizita.

Denisa Koleničová v redakcii denníka SME píše o zdraví, o nových objavoch v biomedicíne i o tom, ako nám veda pomáha lepšie, zdravšie a plnohodnotnejšie žiť. Študovala biológiu, a niekoľko rokov skúmala, ako sa menia mozgové bunky počas rôznych ochorení. Po návrate na Slovensko sa pustila do popularizácie vedy.

Ako redaktorka zdravia sa snaží o osvetu podloženú faktami, výskumami a experimentmi. Spolu s hostkami a hosťami sa bude rozprávať o zdraví aj o chorobách, o tom, čo funguje aj čo nefunguje alebo kedy vám predajcovia liečivých zázrakov len obyčajne klamú.

Podcast Vizita nájdete každý utorok vo vašich podcastových aplikáciách ako aj na SME.sk. Premiéra podcastu bude 20. septembra.

-

Ak nám chcete napísať, môžete tak urobiť na vizita@sme.sk.