Z tieňa do slávy

Celá Zem bude spolu so všetkým zlom odstránená a na zachránených čaká obnovený raj.

Neveriaci si už počas svojho života pripravili smutný údel – rovnako ako satan, ktorého trest bude najťažší.

Zachránených veriacich čaká radostné stretnutie s Pánom a večný život.

V čase záverečného súženia budú veriaci vystavení tomu najtvrdšiemu útlaku. Budú mu schopní odolať len za predpokladu, že Bohu zostanú verní.

V čase hlásania posolstva druhého anjela mnohí zídu zo správnej cesty pre utrpenie. Budú však aj takí, ktorí prijmú ponúkanú záchranu.

Satanove dômyselné nástrahy možno rozpoznať iba pomocou Písma. Biblia je bezpečným sprievodcom aj v tých najťažších skúškach. 

Odmietaním záväznosti Božieho zákona, zvlášť štvrtého prikázania, dovoľujú ľudia satanovi pripraviť si pôdu pre záverečný zápas medzi dobrom a zlom. 

Vynucovanie zachovávania nedele sa stane hlavným nástrojom náboženského útlaku.

Špiritizmus ľuďom ponúka zdanlivo ľahkú cestu k dokonalosti. Biblia však špiritistické prejavy odhaľuje a ponúka možnosť, ako týmto zvodom odolať.

Nesmrteľnosť je pre človeka zahalená pláštikom tajomstva. Ježiš Kristus však svojou smrťou na kríži tento problém raz a navždy vyriešil.

Satan má v zásobe množstvo trikov, ktorými môže ľahko oklamať nepozorných Kristových nasledovníkov.

Písmo hovorí o duchovných bytostiach. Niektoré z nich človeka chránia, iné mu škodia. Ježiš Kristus musel počas svojho pozemského života s týmito silami zla bojovať. 

Vzťah s Kristom a vytrvalá bdelosť je pre kresťana zárukou odolnosti voči nástrahám protivníka. 

Zlo je dôsledkom vzbury v nebi, ktorú viedol Lucifer. Konečné riešenie problému zla prináša Kristova obeť na Golgote.

Nebeský súd na základe presných záznamov prinesie pravdivé svedectvo o živote každého človeka. Ježiš pri súde pôsobí v úlohe obhajcu.

V moderných náboženských hnutiach sa obchádza významná úloha Božieho zákona – dôraz sa kladie na vieru. Lenže u veriaceho človeka, ktorý smeruje k plnému kresťanskému životu, má ísť viera so skutkami ruka v ruke.

Zachovávanie soboty má v čase pred druhým príchodom Ježiša Krista zásadný význam. Napriek všetkým výhradám obhajcov nedele je potrebné aj naďalej niesť zvesť o trvalej platnosti všetkých Božích prikázaní.

Boží zákon sa nikdy nemal zmeniť – otázka jeho trvalej platnosti sa stáva závažnou zvlášť v súvislosti so zachovávaním štvrtého prikázania.

Kristova príhovorná služba vo svätyni je súčasťou plánu vykúpenia. V nej ponúka Boh hľadajúcemu človeku na jeho ceste významnú oporu.

Adventisti dôkladným skúmaním Písma odhalili príčinu svojho sklamania. Svätyňou, ktorá mala byť roku 1844 očistená, nie je zem. Ide o nebeskú svätyňu, v ktorej Ježiš koná svoju službu.

Nové očakávanie Kristovho príchodu, ktoré sa malo uskutočniť na jeseň roku 1844, sa opäť nenaplnilo. Veriaci mali ďalšiu príležitosť preveriť základy svojej viery.

Nelichotivý obraz cirkví 1. polovice 19. storočia má biblické pozadie; úpadok protestantských denominácií má svoju paralelu v živote cirkvi prvých storočí.

Posolstvo o druhom príchode Ježiša Krista sa šírilo nielen v Amerike, ale i v rade európskych krajín. Aj tu mnohí skúmali Písmo a prišli k podobným záverom ako William Miller.

Ježišova smrť priniesla učeníkom bolestné rozčarovanie, ale i novú nádej. Podobnú skúsenosť prežili aj stúpenci adventného hnutia, keď sa nenaplnilo ich očakávanie druhého Ježišovho príchodu.

Americkí kresťania žili v očakávaní druhého Ježišovho príchodu. Čelným predstaviteľom adventného hnutia, ktoré vrcholilo v roku 1844, sa stal William Miller.

O druhom Ježišovom príchode hovorili proroci i ďalší biblickí pisatelia, neskôr aj reformátori. Tejto udalosti predchádzajú početné znamenia, významná je tiež úzka súvislosť s Kristovým prvým príchodom.

Zásady náboženskej slobody boli hlavnými piliermi novo sa rodiacej demokracie za „veľkou mlákou“. O presadenie náboženskej znášanlivosti sa v Novom svete zaslúžil Roger Williams.

Neľahký údel Francúzska v 18. storočí má svoje korene v odmietnutí Biblie a potieraní protestantizmu. Revolúciou vrcholí všeobecný úpadok tejto kedysi prekvitajúcej krajiny. 

Tyndale preložil do angličtiny Novú zmluvu, John Knox šíril reformáciu v Škótsku, John Wesley kázal ospravedlnenie z viery. 

Aj krajiny severnej Európy mali svojich reformátorov, ktorí významne prispeli k šíreniu protestantizmu a do rodných jazykov preložili Bibliu.

Vo Francúzsku sa evanjelium dostáva až na kráľovský dvor, neskôr však utrpí krvavú porážku. Z Francúzska vyšli aj reformátori Kalvín a Farel, ktorí šírili protestantizmus v Ženeve.

Snem v Speyeri roku 1529 priniesol víťazstvo reformácie v Nemecku. Text „Vyznanie“ je kľúčovým dokumentom protestantizmu.

Veľkou prekážkou reformačného úsilia v Nemecku sa stalo učenie Thomasa Münzera. V týchto ťažkých chvíľach sa Luther vracia do Wittenbergu.

Reformácia vo Švajčiarsku je spojená s osobou Ulricha Zwingliho. Významné bolo predovšetkým jeho pôsobenie v Zürichu.

Na sneme nemeckých štátov vo Wormse vystupoval Luther na obhajobu reformácie pred cisárom a pred najvyššími štátnymi a cirkevnými hodnostármi.

K najvýznamnejším reformátorom patrí Martin Luther. Za jeho pôsobenia vrcholí reformačné úsilie a reformácia si otvára cestu do väčšiny európskych krajín.

Upálenie Jana Husa a Jeronýma bolo významným impulzom na intenzívny nástup husitstva a neskôr aj na vznik Jednoty bratskej.

Prvým reformátorom bol John Wycliffe. Už v hlbokom stredoveku položil pevné základy pre nástup európskej reformácie.

Aj v dobách najväčšieho temna sa našli skupiny kresťanov, ktorí poznali Písmo a v odpisoch ho šírili medzi ľuďmi.

Neznalosť Biblie výrazne prispela k rozmachu pápežstva, ktoré na celé storočia zabrzdilo rozvoj európskej civilizácie.

Prví kresťania prežili kruté prenasledovanie. Do cirkvi postupne preniká vplyv pohanstva, ktorý narúša čistotu evanjelia.

Zničenie Jeruzalema potvrdilo Ježišove varovné slová a upozornilo svet na udalosti konca.

-

-