Rozhovory a newsletter

„Aj keď som prijal vaše pozvanie, veľmi dlho som rozmýšľal, že aj týmto rozhovorom si vykoledujem ďalšie obvinenie z nejakej šuplíkovej kauzy,“ hovorí v rozhovore 51-ročný bývalý podnikateľ PATRIK VIDAŠIČ, ktorý na Špecializovanom trestnom súde čelí obžalobe pre podozrenie z podporovania údajnej zločineckej skupiny tzv. takáčovcov.

Po takmer troch rokoch dokazovania je prípad takmer na začiatku, pretože jeden zo sudcov trojčlenného senátu odišiel na Najvyšší súd a väčšinu svedkov preto bude treba vypočuť nanovo. Proti zvyšným dvom sudcom podal P. Vidašič námietku zaujatosti. Policajná inšpekcia totiž v roku 2021 nahrala, ako sa o nich vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry rozprávajú, že títo dvaja sudcovia okamžite neprepustia P. Vidašiča z väzby na slobodu, hoci vedeli, že je v nej už nezákonne. Práve tak vytvorili policajtom priestor, aby pripravili ďalšie obvinenie, pre ktoré P. Vidašiča následne opätovne zadržali a uväznili.

Ide o udalosti z leta 2021. Vtedy končila P. Vidašičovi lehota väzby v kauze tzv. takáčovcov, ale špeciálna prokuratúra na neho podala obžalobu a tak Špecializovaný trestný súd už nemal čas, aby v zákonnej lehote rozhodol o prípadnom predĺžení väzby. Od 6. júla 2021 v nej bol nezákonne. 

Vyšetrovatelia NAKA už od 7. júla 2021 vedeli, že P. Vidašič je v nezákonnej väzbe a vedeli, že bude prepustený. Prezrádzajú to odposluchy, ktoré v tom čase vyhotovila policajná inšpekcia. „Treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať,“ znie na nahrávkach. Cíti P. Vidašič zadosťučinenie, že nahrávky potvrdzujú podozrenie, ktoré má už od roku 2021, ale žiaden orgán presadzovania práva mu neveril? „Nie je to zadosťučinenie,“ odpovedá.

Odposluchy už predložil Európskemu súdu pre ľudské práva, ktorý teraz vyhodnocuje, či sa bude detailne zaoberať jeho sťažnosťou na otočku pred väznicou v júli 2021. Na Ústavnom súde nepochodil, ale vtedy ešte nahrávky neboli známe.

Prepis rozhovoru nájdete ⁠⁠⁠TU⁠⁠⁠ alebo ⁠⁠TU⁠⁠, video verziu rozhovoru zas ⁠⁠⁠TU⁠⁠⁠.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

„Existencia uložených kontaktov v mobiloch (spolupracujúceho svedka) a obžalovaných preukazujú výlučne iba tú skutočnosť, že tieto vymenované osoby mali na seba navzájom uložené kontakty. Z toho však nie je možné vyvodzovať závery o účasti menovaných na spáchanom skutku,“ uviedol Krajský súd v Bratislave v roku 2016 v reakcii na odvolanie prokurátora, ktorý argumentoval, že vzájomné uloženie kontaktov zvyšuje vierohodnosť spolupracujúcej osoby, ktorá vypovedala o údajnej účasti dvoch obžalovaných na vraždách. Aj pre rozpory v jeho výpovediach mu Okresný súd Bratislava I ani Krajský súd v Bratislave neuverili a dvaja obžalovaní boli spod obžaloby právoplatne oslobodení.

Členkou odvolacieho senátu na krajskom súde bola aj sudkyňa a členka Súdnej rady SR (zvolená sudcami) MARCELA KOSOVÁ. V rozhovore vysvetľuje, ako pristupuje k hodnoteniu vierohodnosti spolupracujúcich osôb, ktoré výmenou za miernejší trest alebo úplnú beztrestnosť spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní. „Vo všeobecnosti sa nedá pristupovať k hodnoteniu vierohodnosti tak, že ak spolupracujúca osoba vypovedá o nesporných skutočnostiach, o niečom čo je evidentné, ale pridáva k tomu niečo, čo je sporné, tak jej veríme, pretože k tým nesporným skutočnostiam existujú dôkazy,“ vysvetľuje. 

M. Kosová podporuje zvýšenie transparentnosti benefitov, ktoré sú spolupracujúcim osobám sľúbené výmenou za ich usvedčujúce výpovede. Riešia to novely trestných predpisov, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť 15. marca. „Je veľmi dôležité, aby spolupracujúci obvinení boli pod kontrolou rovnako ako benefity, ktoré sú im ponúkané.“ 

Rozsudok, o ktorom je v podcaste reč, nájdete na TOMTO odkaze.

Prepis rozhovoru nájdete ⁠⁠TU⁠⁠ alebo ⁠⁠TU⁠⁠, video verziu rozhovoru zas ⁠⁠TU⁠⁠.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

„Je veľmi ľahké byť prísny a je veľmi ťažké byť spravodlivý. Väčšinou ju žiadate pre seba, nie pre iných,“ hovorí advokát a poradca predsedu vlády Roberta Fica MAREK PARA v súvislosti so znižovaním trestných sadzieb za drogovú trestnú činnosť. „Necítim sa v konflikte záujmov,“ odpovedá na otázky v súvislosti s prípravou vládnych noviel trestných predpisov, z ktorých budú benefitovať aj jeho klienti. Riešia aj jemu odborne blízku tému – presah európskeho práva do vnútroštátnych pravidiel trestného konania: „Európska komisia o tom mohla komunikovať a potom, samozrejme, to urobí kolečko a javí sa to ako Parova úprava, ale nie je to tak,“ vysvetľuje. O rušení Úradu špeciálnej prokuratúry tvrdí, že na všetky iné miernejšie riešenia je neskoro, pretože tri roky sa ignorovala diskusia o zlyhaniach. „Boli by príliš experimentálne. Zaradenie hŕstky tridsiatich prokurátorov pod generálneho prokurátora nenarúša systém, žiadnym spôsobom ho nezužuje, neberie im právomoci. Iba nastoľuje objektívnu kontrolu,“ argumentuje. Pri premlčacích lehotách pripúšťa, že návrh na ich skrátenie prichádza bez akéhokoľvek náznaku z predchádzajúcich rokov, že by boli dlhé. „Ani ja som nezachytil takú diskusiu. (...) Z dlhodobého hľadiska si však myslím, že to bude ozdravenie procesu a zároveň sa umožní vyšetrovať v reálnom čase a tiež brániť sa v reálnom čase,“ tvrdí. Vysoké trestné sadzby sú podľa neho jeden z dôvodov, pre ktorý bolo treba prijať novely trestných predpisov v skrátenom legislatívnom konaní: „Myslím, že naprieč názorovými skupinami existuje zhoda na tom, že máme extrémne vysoké trestné sadzby. Tak ako dlho ešte môžeme otáľať? Koľko ľudí ešte môže zomlieť nespravodlivý valec, kým legislatívny orgán zasiahne?“

Prepis rozhovoru nájdete ⁠TU⁠ alebo ⁠TU⁠, video verziu rozhovoru zas ⁠TU⁠.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

„Nešpecializovať prokuratúru na jednom mieste je veľmi nesystematické riešenie,“ myslí si prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR MATÚŠ HARKABUS. Po jej zrušení sa plánuje vrátiť na Krajskú prokuratúru Žilina.

V rozhovore sa vyjadruje k na najčastejším výhradám, ktoré súvisia s vyšetrovaním exponovaných káuz i pôsobením Daniela Lipšica vo funkcii špeciálneho prokurátora.

„Otázka znie, či sú pochybnosti o integrite stíhaní reálne alebo sú vytvorené reakciou protistrany. (...) Aj za kolegov môžem povedať, že my máme svedomie čisté,“ reaguje. 

Nahraté rozhovory vyšetrovateľov NAKA, že bez väzby nezískajú priznanie vníma iba ako reči: „Nechcem to zľahčovať, ale ak by ste nasadili odpočúvanie okresným vyšetrovateľom, tak takéto reči sa vedú v každom okrese.“

Prepis rozhovoru nájdete TU alebo TU, video verziu rozhovoru zas TU.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠⁠.

„Konopu testujeme kvalitnejšie pre dotácie, pri drogách sú jej analýzy netransparentné,“ upozorňuje advokát IGOR RIBÁR, ktorý zastupuje aj známe prípady domácich pestovateľov marihuany.

Debata o predvídateľných pravidlách chemických analýz drog je síce nudná, ale patrí k tým podstatnejším. Sú to totiž práve výsledky rozborov, ktoré určujú, či niekto dostane trojročnú podmienku alebo pätnásť rokov natvrdo. 

Ako novela trestných predpisov ovplyvní rekreačných užívateľov drog a domácich pestovateľov marihuany? Čo by bolo treba zmeniť, aby boli rozbory drog transparentnejšie? A čo je to trestnoprávny populizmus?

Prepis rozhovoru nájdete ⁠⁠TU⁠⁠ alebo ⁠TU⁠, video ⁠⁠TU⁠⁠.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠⁠.

Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZUZANA DLUGOŠOVÁ pripúšťa, že príslušníci Policajného zboru nemusia mať prístup k statusu chráneného oznamovateľa, ale zákon podľa nej nemožno zmeniť bez poctivej diskusie a analýzy alternatív. „Je mi ľúto, že ako štát aj ako spoločnosť rezignujeme na komplikovanejšie systémové debaty.“ 

Upozorňuje, že policajti podľa zistení úradu nedôverujú inšpekcii a vnútornému systému nahlasovania nekalej činnosti a preto sa jej nateraz nezdá rozumné, aby prišli o prístup k statusu chráneného oznamovateľa: „Tu sme v stave, že jednoducho to celé ideme zrušiť a vôbec sa nevenujeme tomu, čo potom, akú sú alternatívy.“ 

V rozhovore vysvetľuje, prečo je podľa nej nezmysel, aby sa zamestnávateľ mohol brániť proti tomu, že jeho pracovník získal status chráneného oznamovateľa. Zavedenie revízneho postupu podľa nej ohrozí prešetrovanie samotných oznámení, pretože zamestnávateľ sa pri odvolaní dozvie jeho podrobnosti. „Dochádza k demontáži tohto inštitútu,“ tvrdí. 

Napriek tomu vidí zmysel ďalšej existencie úradu aj v pokračovaní svojej misie vo funkcii: „Celá infraštruktúra ochrany oznamovateľov je oveľa širšia ako statusy chránených oznamovateľov.“

Prepis rozhovoru nájdete ⁠TU⁠ alebo TU, video ⁠TU⁠.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠⁠.

JÁN HRUBALA sa doteraz vyjadroval najmä k dopadom zrušenia špeciálnej prokuratúry, ale zmeny v trestných predpisoch výrazne ovplyvnia aj Špecializovaný trestný súd, ktorému predsedá. Ročne môže súdu pribudnúť na vybavenie dvesto až tristo nových podaní.

„Neviem, čo to spraví. Je možné, že budeme pojednávať rok alebo dva. Možno aj my budeme ako okresné súdy,“ povedal.

V rozhovore tiež reaguje na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré ukazujú, že v rokoch 2020 a 2021 došlo k početnejšiemu porušovaniu práva na osobnú slobodu nedostatočne odôvodnenou vyšetrovacou väzbou. „Nestalo sa nič medzi sudcami. Nikto nám nesignalizoval, že tohto treba tak alebo onak rozhodnúť.“

Pripúšťa, že prehnane prísna právna kvalifikácia skutku v úvode trestného stíhania môže slúžiť ako páka na obvineného, aby radšej s orgánmi presadzovania práva spolupracoval.

Prepis rozhovoru nájdete TU, video TU.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠⁠na tomto odkaze⁠⁠.

„Naratív, že vysoké trestné sadzby budú odrádzať páchateľov a tí nebudú páchať trestnú činnosť, nefunguje tridsať rokov. Prečo si myslíme, že to bude fungovať ďalej?“ vraví profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave TOMÁŠ STRÉMY, ktorý sa špecializuje na restoratívnu justíciu – už dvadsať rokov patrí k popularizátorom iných trestov než je zatváranie páchateľov do väzníc. 

V rozhovore reaguje na novely trestných predpisov, ktoré dávajú súdom viac priestoru trestať páchateľov alternatívne a nie za každú cenu ich posielať do väzenia. „Dodnes sme vyprodukovali zhruba dvetisíc strán verejne dostupnej odbornej tvorby a výskumov, ktoré potvrdzujú, že trest odňatia slobody za každú cenu nie je zmysluplný,“ vraví T. Strémy. 

„Sme blízko čísiel, ktoré majú krajiny východnej Európy, ale vlak nám odchádza. Napríklad Česká republika aplikuje alternatívne tresty vo väčšej miere. Zoberte si iba taký peňažný trest. Oni v 23 percentách prípadov, my v desiatich. Ten trend nevidíme, ale bude viditeľný o päť rokov, keď nám budú ľudia stále nastupovať do väzníc. V minulosti sme s Aktuality.sk analyzovali počty väznených za drogy. Pred piatimi rokmi to bolo 1000 ľudí, teraz je ich 1800. Do akých čísiel sa to my dostávame?“

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť ⁠na tomto odkaze⁠.

Obhajca príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu PETER KUBINA z advokátskej kancelárie Dentons vysvetľuje, prečo sú z jeho klientov chránení oznamovatelia a či by policajti mali mať prístup k tejto ochrane.

„Vyňatie nejakej veľkej skupiny štátnych zamestnancov spod režimu ochrany by túto ochranu znefunkčnilo,“ tvrdí.

Pripúšťa, že ministerstvo vnútra už teraz môže napadnúť rozhodnutia o ochrane J. Čurillu a spol. na súde, ale úspech podľa advokáta nemá istý: „Viem si to predstaviť v prípade súkromného zamestnávateľa.“

Nebolo by zmysluplnejšie, ak by Mestský súd Bratislava IV vydal neodkladné opatrenia iba do času, kým by sa policajti mohli brániť na správnom súde?

„Nie som zástancom toho, aby sa okázalo demonštrovala policajná sila vo veciach, kde nejde o hrubokrkú mafiu a násilnú kriminalitu," hovorí P. Kubina. Ako potom vníma zodpovednosť svojich klientov za policajné zásahy v posledných troch rokoch?

A čo hovorí na chystané zmeny v trestných predpisoch? „Vôbec by mi neprekážalo, ak by sa do (uzatvárania dohôd so spolupracujúcimi svedkami) vnieslo trochu viac svetla. Ale nemôže to byť tak, že sa ten inštitút úplne znefunkční.“

Prepis rozhovoru nájdete na weboch trend.sk a adamvalcek.sk. Video aj na YouTube.

Týždenný newsletter Adama Valčeka Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze.

Posledný rozhovor v tomto feede vyšiel pred dva a pol rokom. Teraz sa k nemu opäť vraciam. Preto som ho premenoval, aby verejnejšie odrážal obsah, ktorý sem bude pribúdať. V tomto podcastovom feede budú po novom vychádzať audioverzie rozhovorov a niektorých newslettrov. Súvisia najmä s justíciou, právom, kauzami, biznisom. Videorozhovory budú k dispozícii na mojom webe adamvalcek.sk a väčšina aj na webe týždenníka Trend. Týždenný newsletter Bez názvu si môžete predplatiť na tomto odkaze za zľavnenú cenu 29 eur/rok. 

Nie každý začínajúci podnikateľský nápad je startupom. Čo tento pojem teda znamená? Zvyknú banky financovať startupy alebo je to príliš veľký risk? Kde startupisti hľadajú zdroje na rozbeh a ďalší rozvoj podnikania? Prečo sa vyplatí investovať jedno alebo dve percentá z hodnoty získanej investície do právnikov? 

Rozhovory Andreja Zaťka, Group CEO 365.bank a Poštovej banky a novinára Adama Valčeka, tentokrát s ich hosťami Rudolfom Vráblom, výkonným riaditeľom spoločnosti 365.fintech, ktorá investuje do fintechových startupov a Tomášom Vyšným, konzultantom a startupovým investorom.

Podcast je záznamom diskusie, ktorá bola vysielaná na sociálnej sieti Clubhouse 13. mája 2021.

Podcast je záznamom rozhovoru s Alexejom Fulmekom, CEO a menšinovým akcionárom Petit Pressu, ktorá vydáva denník SME, regionálne týždenníky MY a ďalšie tituly. Rozhovor bol vysielaný na sociálnej sieti Clubhouse 22. apríla 2021. V rozhovore sa dozviete, že

zverejnenie nahrávok Gorily ani trestné stíhanie a vyše mesiac trvajúce uväznenie Jaroslava Haščáka, odchádzajúceho lídra investičnej skupiny Penta, nezmenilo dynamiku rokovaní: „po zadržaní sa objavila chuť transakciu rýchlejšie ukončiť a my sme ešte uvažovali, či neotvoriť rokovanie o cene, ale nakoniec do toho nešli a myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie, pretože inak by sa obchod neuzatvoril“,

vzťah s Pentou bol podľa Fulmeka bez väčších konfliktov „s výnimkou troch-štyroch situácií“: „nemám na nich ťažké srdce, ale Haščákov incident s Gorilou a jeho vzťahy s Marianom Kočnerom ho diskvalifikujú na to, aby bol majiteľom média typu SME“,

Penta podľa Fulmeka viackrát využila svoje právo veta k investíciám Petit Pressu: „ale nie z obštrukčných dôvodov, ale preto, že danú investíciu považovali oni zo svojho pohľadu za nie zmysluplnú, napríklad sme chceli stavať novú tlačiareň, pri ktorej nebola päťročná návratnosť investície, čo je pri tlačiarni nereálne“, 

„ak by bol George Soros akcionárom, tak to transparentne priznáme, ale nie je to tak“, Open Society Fund sa iba podieľa na čiastočnom (50-percentnom) financovaní transakcie, kupcom je investičný fond Media Development Investment Fund, 

Fulmek v súvislosti s konšpiráciami o Sorosovi nemá obavu z poklesu predaja predplatného, čo sa stalo v roku 2014 po vstupe Penty do Petit Pressu: „neverím, že to ovplyvní predaje, pretože naratívu o Sorosovi uveria iba ľudia, ktorí by si denník SME aj tak nekúpili a skôr sa prikláňam k tomu, že odchodom Penty si nás môžu naspäť predplatiť ľudia, pre ktorých bola Penta prekážkou“, 

fond MDIF platil Pente za jej podiel prémiovú cenu: „žiadali však seriózneho spoluinvestora, ktorý svojou finančnou účasťou preukáže, že investícii verí a že všetci platia za podiel férovú cenu“, preto nakoniec spolu s MDIF kupuje podiel v Petit Presse aj Fulmek, manažér vydavateľstva Petit Press Peter Mačinga a podnikateľ Marek Václavík, 

fond MDIF od Petit Pressu očakáva aktívnu dividendovú politiku: „očakávajú výplatu dividend vo výške aspoň dvoch percent ročne z výšky ich investícií“, investičný horizont MDIF je podľa Fulmeka päť až desať rokov: „ale z iných krajín viem, že ich prípadný odchod je zložitý, nemôžu podstúpiť žiadne reputačné riziko a médiá nepredávajú oligarchom, radšej v štruktúre zotrvajú dlhšie“, 

Petit Press Pente nevyplatil dividendy s výnimkou transakcie, ktorá sa týkala predaja denníka Új Szó, vydavateľstvo má preto v účtovníctve relatívne veľký hotovostný vankúš a vyše jeden milión eur nerozdeleného zisku: „plán je, že po vstupe MDIF sa rozdelí disponibilný zisk medzi aktuálnych akcionárov, Penta už nedostane nič, zvyšné voľné zdroje budú investované do rozvoja vydavateľstva“, 

Petit Press od roku 2016 opakovane investoval do dlhopisov Penty, k 31. decembru 2020 malo vydavateľstvo neinvestované v cenných papieroch Penty vyše dva milióny eur: „tieto dlhopisy sú súčasťou dohody; bondy, ktoré majú splatnosť v roku 2023, od nás Penta odkúpila a bondy, ktoré majú splatnosť tento rok, budú riadne vyplatené pri splatnosti, tam sme už nevideli dôvod, aby to odkupovali“,

kampaň „neustúpili sme“ je „oproti iným alternatívnym návrhom kultivovaná“, ale Fulmek dodáva, že rozumie kritickým poznámkam, ktoré toto heslo vyvolalo: „(je otázka) voči čomu sme mali ustupovať, ak na nás žiaden tlak nebol a nemali sme prečo ustupovať, ale to heslo skôr vyjadruje napätie, ktoré redakcia v sebe mala prítomnosťou Penty a ktoré sa vždy akcelerovalo, keď napríklad niekto povedal novinárom, že výplatu majú od Penty, (...) skôr si to heslo vysvetľujem ako prirodzenú úľavu z napätia a vzťahov“.

Odkedy sa 1. marca 2017 uvoľnili pravidlá osobných bankrotov, desaťtisíce ľudí využilo tento inštitút, aby sa zbavili dlhov. Finančné inštitúcie však pravidelne varujú, že podľa súčasných pravidiel môžu zbankrotovať a bez platenia sa zbaviť úverov aj dlžníci, ktorí by boli schopní čo-to poplatiť a majú majetok, ale pred veriteľmi ho skryjú prepisom na rodinu alebo známych. 

Čo konkrétne bankám prekáža na insolvenčnej legislatíve? Ako by sa podľa nich mala zmeniť? Čím si prechádzajú ľudia, ktorí bankrotujú a majú napríklad hypotéku? Podľa čoho sa banky rozhodujú, ktoré pohľadávky predajú inkasným agentúram, ktoré sa živia ich vymáhaním? Berú ohľad napríklad na ich reputáciu a spôsoby, ktoré pri vymáhaní dlhov využívajú?

Počas clubhouse diskusie Ako na peniaze odpovedali na otázky novinára Adama Valčeka a poslucháčov Andrej Zaťko, CEO 365.bank a Poštovej banky, advokát František Sedlačko a Marek Palaj, riaditeľ odboru korporátneho risk manažmentu a workoutu Poštovej banky. 

Do diskusie sa zapojila tiež Zuzana Žemlová, členka predstavenstva Poštovej banky zodpovedná za oblasť riadenia rizika. Na častú otázku poslucháčov, ako sa banky správajú ku klientom po osobnom bankrote, pripomenula, že je správne, aby klient nejaký čas po krachu nemal prístup k úverovým zdrojom. 

Pozn.: Podcast je záznamom diskusie vysielanej na sociálnej sieti Clubhouse 8. marca 2021; nahrávanie sa realizovalo v súlade s komunitnými pravidlami, všetci spíkri (vrátane vyvolaných poslucháčov) poskytli písomný súhlas s nahrávaním.

Na Slovensku začal poskytovať bankové služby známy fintech Revolut, využíva na to litovskú bankovú licenciu. Ako to ovplyvní slovenské digitálne banky? Čo vlastne znamená „digitálna banka“, resp. „neobanka“ , v čom sa odlišuje od „kamennej” a koľko ich na Slovensku pôsobí? 

Aké služby od digitálnych bánk ľudia požadujú a čo v skutočnosti využívajú? Nakoľko dôležitá je pre nich kvalita aplikácií a ich používateľského rozhrania? Na aké verejné registre sú napojené a ako si overujú identitu bez návštevy pobočky?

Počas clubhouse diskusie Ako na peniaze odpovedali na otázky novinára Adama Valčeka a poslucháčov Andrej Zaťko, CEO 365.bank a Poštovej banky, Michal Blažej, partner UX štúdia Lighting Beetle a Tomáš Barbarič, šéf digitálneho bankovníctva 365.bank & Poštovej banky (spolutvorcu 365.bank).

Viac podrobností o bankových službách Revolut na Slovensku nájdete v tomto článku Denníka N.

Pozn.: Podcast je záznamom diskusie vysielanej na sociálnej sieti Clubhouse 10. marca 2021; nahrávanie sa realizovalo v súlade s komunitnými pravidlami, všetci spíkri (vrátane vyvolaných poslucháčov) poskytli písomný súhlas s nahrávaním.

Ako fungujú úverové registre? Koľko ich existuje? Môžu si neplatiči nechať „zahladiť“ svoje staré záznamy o meškajúcich splátkach? Dá sa získať výpis z úverového registra?

Prečo je záznam v Centrálnom registri exekúcií považovaný za „knockout“ kritérium pri získaní úveru? A platí to vždy? 

Prečo sa banky pripájajú do Register fyzických osôb pod Ministerstvom vnútra SR? Čo všetko o nás vidia v evidenciách Sociálnej poisťovne? Využívajú banky a iné finančné inštitúcie dáta zo sociálnych sietí? A čo všetko sa tam o nás môžu dozvedieť?

Počas clubhouse diskusie Ako na peniazeodpovedali na otázky novinára Adama Valčeka a poslucháčov Andrej Zaťko, CEO 365.bank a Poštovej banky, Filip Vítek, dátový výskumník a autor blogu mocnedata.sk, a Pavol Škápik, vedúci datatímu Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy, ktorý v minulosti pracoval aj v rámci vládnych analytických jednotiek. Do diskusie sa zapojila tiež Zuzana Žemlová, členka predstavenstva 365.bank a Poštovej banky zodpovedná za oblasť riadenia rizík.

Pozn.: Podcast je záznamom diskusie vysielanej na sociálnej sieti Clubhouse 3. marca 2021; nahrávanie sa realizovalo v súlade s komunitnými pravidlami, všetci spíkri (vrátane vyvolaných poslucháčov) poskytli písomný súhlas s nahrávaním.

Refinancovať úver na bývanie je možné aj počas pandémie ochorenia covid-19, ani odklad splátok automaticky neznamená stopku, tieto prípady sa posudzujú individuálne. Vo všeobecnosti sa refinancovanie vyplatí najmä vtedy, keď klient nežiada žiadne dodatočné peniaze, teda nezvyšuje istinu úveru ani nepredlžuje jeho splatnosť.  

Akú úlohu pri refinancovaní zohrávajú finanční sprostredkovatelia? Dostane klient lepšiu úrokovú sadzbu, keď v čase refixácie povie svojej banke, že chce odísť? A od čoho to závisí?  

Ako sa posudzuje príjem zo zahraničia? A ako príjem z vlastnej jednoosobovej eseročky? Vidia banky riziko v tom, ak sám seba zamestnávam v takejto eseročke? Je možné si vziať hypotéku oproti budúcim príjmom, napríklad v prípade, že kupujem druhý byt a chcem ho prenajímať?  

Počas clubhouse diskusie Ako na peniaze odpovedali na otázky Adama Valčeka a poslucháčov Andrej Zaťko, CEO 365.bank a Poštovej banky, Gabriel Balog, riaditeľ divízie obchodu 365.bank a Poštovej banky, a Zuzana Žemlová, členka predstavenstva 365.bank a Poštovej banky zodpovedná za oblasť riadenia rizík.

Pozn.: Podcast je záznamom diskusie vysielanej na sociálnej sieti Clubhouse 24. februára 2021; nahrávanie sa realizovalo v súlade s komunitnými pravidlami, všetci spíkri (vrátane vyvolaných poslucháčov) poskytli písomný súhlas s nahrávaním.

Záporná úroková sadzba na úver znamená, že klient banke vráti menej peňazí, ako si pôvodne požičal. 

Záporne úročené hypotekárne úvery ponúkajú napríklad banky v Dánsku. Menová politika krajiny je však nezávislá od Európskej centrálnej banky a banky v Dánsku nesmú používať na financovanie úverov peniaze z vkladov klientov, musia si na to požičať napríklad tak, že emitujú dlhopisy; úročenie pôžičiek je preto bezprostredne závislé od diania na finančných trhoch. 

Prečo k nám záporné úročenie hypoték skôr nepríde, budú ešte úrokové sadzby na hypotékach klesať alebo naopak, začnú rásť? A kedy? Je stále dobrý čas kúpiť nehnuteľnosť na úver? Na čo všetko treba myslieť, keď si chcete z lacného úveru kúpiť druhý byt, ktorý budete prenajímať? A predáva sa v čase pandémie, keď neplatia obmedzenia na platby v hotovosti, viac nehnuteľností za keš? 

Na otázky Adama Valčeka a poslucháčov odpovedajú generálny riaditeľ 365.bank a Poštovej banky Andrej Zaťko, riaditeľ divízie obchodu Poštovej banky Gabriel Balog a riaditeľ realitnej kancelárie Arvin & Benet Vladimír Boháč.

Pozn.: Podcast je záznamom diskusie vysielanej na sociálnej sieti Clubhouse 10. februára 2021; nahrávanie sa realizovalo v súlade s komunitnými pravidlami, všetci spíkri (vrátane vyvolaných poslucháčov) poskytli písomný súhlas s nahrávaním.

Prečo som začal hrať golf, koľko tento šport stojí a ako sa k nemu dostať.

Rozprával som sa s bývalou reprezentantkou Slovenska v golfe a trénerkou Barborou Davies z akadémie Performance Golf, ktorá vyštudovala golfové trénerstvo v Anglicku.

Golf ma okrem iného zlákal preto, že športujem v prírode, nie je nevyhnutné byť fyzicky zdatný a najmä, keď chcem byť sám so svojimi myšlienkami, tak môžem dve až štyri hodiny hrať sám, naopak, keď sa chcem socializovať, idem na turnaj alebo si zahrám so skupinou iných hráčov.

Aj Barbora Davies potvrdzuje, že golf je vhodný pre introvertov, ktorí ťažšie nadväzujú sociálne kontakty. „Máme v akadémii niekoľko detí, ktoré majú autizmus, máme deti, ktoré možno nevynikali v iných športoch, ale golf je aj pre takéto deti a dospelých,“ vysvetľuje.

V podcaste sa okrem iného dozviete, prečo si na začiatok stačí kúpiť golfové palice cez bazár, prečo je lepšie urobiť si základný kurz s trénerom, koľko stojí, čo je zelená karta (v skutočnosti nie je zelená a nie je to ani karta), koľko tento šport celkovo stojí a prečo je golf vhodný pre ľudí, ktorí v iných športoch nemusia vynikať. 

„Musíš mať nejakú fyzičku, aby si to odchodil, ale nepotrebuješ mať super silu, aby to lietalo,“ vysvetľuje Barbora Davies. Pri dvojhodinovej 9-jamkovej hre prejde začiatočník asi šesť kilometrov, pri štvorhodinovej 18-jamkovej hre desať až jedenásť kilometrov. Najťažšia je podľa Davies technika švihu. „Vyzerá to veľmi jednoducho, ale nie je to také jednouché, tréner vie veľmi pomôcť.“

Kde sa vzal zákon, ktorý umožnil firme Istrochem českého premiéra Andreja Babiša utajiť správu o ekologickej katastrofe v Bratislave, aký bol pôvodný zmysel tohto zákona a ako sa to zvrhlo.

Rozprával som sa s Tamarou Stohlovou, environmentálnou špecialistkou strany Spolu, zástupcami rafinérie Slovnaftu a developerskej spoločnosti Penta Real Estate, ale aj s Ministerstvom životného prostredia SR.

V takzvanom Geofonde Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sú podľa údajov ministerstva utajené stovky správ o záťažiach (celkovo je utajených 2 252 správ, ale nie všetky sa týkajú environmentálnych záťaží). 

Utajená je napríklad správa o záťažiach pod obchvatom hlavného mesta (rýchlostnou cestou R7) v Ružinove, ktorá má byť neverejná až do roku 2029 alebo správy o prieskume lokality pod zbombardovanou rafinériou Apollo. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) dal pripraviť zákon, ktorý umožní aj spätné odtajnenie týchto správ.